Július Karabinoš - rozhovor na AKTIN.CZ - 1. časť

Pro rozhovor na aktin.cz jsme si vybrali nového prezidenta SANK, naturálního kulturistu a osobního trenéra v jedné osobě. Tímto člověkem je Julo Karabinoš.

Julius Karabinoš - rozhovor

O životě

Na úvod Vás poprosím, abyste se nám trochu představil.

Július Karabinoš,  nar. 14. 7. 1953 v Nitre. Po maturite na gymnáziu štúdium na SPU (Slovenská poľnohospodárska univerzita) v Nitre, odbor zootechnika a výživa ľudu. Štúdium pedagogiky a psychológie na UKF (Univerzita Konštantína filozofa) v Nitre. Vedecká hodnosť doktora vied PhD. v odbore genetika. Tréner V. kvalifikačného stupňa po štúdiu na FTVŠ UK v Bratislave.

Od roku 2001 pracujem ako profesionálny osobný tréner vo vlastnom fitnescentre Millenium v Nitre. Mám za sebou viac ako 2 100 klientov (z čoho sú 2/3 ženy), ktorým som vypracoval individuálny tréningový a stravovací program. Mám klientov z celého Slovenska i zo zahraničia. Dva roky žijem v Šali (25 km od Nitry) s Lenkou Bórikovou.

Můžete nám trochu přiblížit to, co jste dělal než jste se dostal k osobnímu trénování? V kulturistických kuloárech jsem zachytil cosi o cirkusu? Můžete tuto skutečnost uvést na pravou míru?

(Pousmiatie.) Je zaujímavé, že ľudia o nás vedia viac, než vieme sami o sebe. Pravdou je, že v roku 1978 som s priateľmi kulturistami Františkom Strnadom a Štefanom Petríkom navštívil zimovisko Čs. štátnych cirkusov a varieté v Prahe – Horných Počerniciach. Nikdy som v cirkuse nepracoval. Neskôr však začal Fero Strnad robiť drezéra šeliem a dodnes jazdí s cirkusom po svete. Ja som sa desať rokov venoval chovu plazov. V Nitre som založil teraristické a herpetologické centrum NIBARA, ktoré sa v roku 2001 pretransformovalo na Vivárium SPU. V roku 1997 som sa zúčastnil Svetového herpetologického kongresu v Prahe, ktoré sa konalo v tej istej Kongresovej sále, kde som 19. 5. 2007 štartoval na svojej prvej súťaži, a to na Medzinárodných majstrovstvách ČR v naturálnej kulturistike. Vydával som tiež vlastný časopis HOBBY FAUNA.

Nyní pracujete jako osobní trenér, kdy jste se k práci dostal?

Trénerom  som už od roku 1975. V kulturistike som pracoval ako funkcionár, organizátor a moderátor súťaží,  rozhodca a publicista. Napríklad bol som hlavným rozhodcom na M-ČSSR 1983 v Jihlave a M-ČSSR 1985 v Českých Budějovickách. Začiatkom osemdesiatych rokov som v Nitre usporiadal tri neoficiálne súťaže tzv. neregistrovaných kulturistov, ktoré vlastne predchádzali naturálnej kulturistike. Na týchto súťažiach som vystúpil aj ja. Vo „veľkej“ kulturistike som nikdy neštartoval, nakoľko som sa vnútorne nikdy nestotožnil s dopingom. Keďže naturálna kulturistika vtedy neexistovala, s kulturistikou som skončil.

Uspěl jste v soutěži DO FORMY s muscle&fitness, dnes připravujete pravidelně závodníky do této soutěže. Připomeňte nám úspěchy svých klientů.

Osobný úspech v súťaži DO FORMY ma vlastne vrátil do kulturistiky. Začali za mnou chodiť najskôr priatelia a postupne aj neznámi ľudia, aby som im poradil ako na to. Preto som tiež zrušil populárne súkromné vivárium, lebo som to pracovne nestíhal. Od roku 2001 šestnásť mojich zverencov zvíťazilo DO FORMY, ďalších 34 bolo vo finále a celkom túto súťaž dokončilo už 163 mojich klientov. Víťazstvá a úspechy zaznamenali moji zverenci aj v súťaži POSTAVA SNOV časopisu Fitness a GRAND PRIX časopisu Svět kulturistiky. Od roku 2008 robím na svojej webovej stránke vlastnú internetovú súťaž JARNÁ PREMENA.

Pokud se nepletu, tak hodně cestujete. Jaké je Vaše nejoblíbenější místo?

Dovolenky sa mi najviac páčia v Chorvátsku, ale ja neobsedím každý deň pri mori. Takže sa túlam po mestách a národných parkoch. Fascinujú ma tiež české mestá (napríklad Český Krumlov, Znojmo) a slovenská príroda (napr. Slovenský raj, Vysoké Tatry). Súťaže v Čechách, ale aj inde v Európe vždy spájam s prehliadkou miest. Tak som videl Madrid, Brusel, Monte Carlo, Veronu, Milano, Barcelonu…  Na nádhernom karibskom ostrove Guadeloupe som zostal ešte týždeň po MS v roku 2008.

Kde jste v posledním roce byl?

V marci sme boli s Lenkou na spoznávacom zájazde v Turecku. Dovolenku sme strávili s jej synom Davidom a mojím synom Tomášom na Palmovej riviére v strednom Taliansku.  A v rámci nej ako to už u mňa býva sme navštívili San Marino, Loreto, Rím, Benátky… Posledný víkend sme vystúpili s našimi synmi na Malý Rozutec v Malej Fatre…

Jaké je Vaše nejoblíbenější jídlo?

Najradšej mám hovädzí steak medium…Lenka je výborná kuchárka a mne vlastne chutí všetko. Mám rád suché biele vína a príležitostne tiež Pilsner a Budvar.

O SANK…

Sedíte v čele nově aktivní organizace SANK. Proč tato organizace na jaře roku 2011 vystoupila ze SSNKF?

Atmosféra v SSNKF sa postupne stávala nedýchateľnou. O všetkom chcel rozhodovať jediný človek. Nikto nemal prehľad o počte klubov, o počte pretekárov, o hospodárení, o kvalifikácii rozhodcov… Čo je najhoršie, nemal ho ani on sám prezident, ktorý v každom, kto bol schopnejší ako on, respektive mal iný názor ako on, hneď videl nepriateľa. Vymýšľal na neho nepravdy, ohováral, intrigoval… Asi osem mesiacov sme vyvíjali aktivity na zvolanie konferencie v snahe zachrániť SSNKF a rozdeliť si prácu tak, aby všetko fungovalo. Nepodarilo sa. Smutné je, že našu snahu odignoroval aj zakladateľ SSNKF a jej dlhoročný predseda Peter Vons. Nemôže byť predsa náhoda, aby v rovnakom čase mali rovnako kritický názor na riadenie SSNKF viacerí poprední predstavitelia (P. Ferenc, V. Rigo, J. Berdy, ja), špičkových pretekárov nevynímajúc…

Rok 2011 není rokem vzniku SANK, můžete nejasnosti okolo vzniku upřesnit? Kdy vznikla a co bylo původním motivem?

SANK založil v roku 2006 Ján Berdy ako občianske združenie, ktoré zastrešovalo členov jeho fitness centra v Michalovciach, prípadne i záujemcov z iných klubov. SANK je riadne zaregistrovaný na Ministerstve vnútra SR. Keď sa nám nepodarilo zvolať konferenciu SSNKF, vedeli sme, že musíme ísť inou cestou. Načo by sme zakladali zase niečo nové. Stačilo oživiť SANK a rozšířit jeho činnosť po celom Slovensku.

Pokračovanie článku nájdete tu. Môžete si prečítať viac informácií o SANK a spoznať názory na súčasnú naturálnu kulturistiku.

FOTO: Julius Karabinoš

článok vyšiel na stránkach https://aktin.cz/