Vec motivácie

Počet zobrazení článku: 2121

    Navštívili sme Zuzanu Ondriškovičovú, víťazku súťaže DO FORMY S MUSSCLE&FITNESS 2007 v kategórii od 35 do 45 rokov. Za Zuzkou sme sa do Nitry vybrali až pol roka po jej triumfe v súťaži DO FORMY 2007. Navyše krátko po Vianociach. V termíne možno zá­kernom, ale ideálnom na posúdenie trvalosti jej pre­meny. Zuzana nesklamala - v čiernych legínach a tigrovanom vršku vyzerala perfektne a dve-tri kilá, ktoré od skončenia súťaže nabrala, jej iba prospeli.

    "U mňa to bolo vždy tak. Cez zimu naberiem a na jar sa púšťam do zhadzovania. Dar­mo, sme súčasťou prírody, ako hovorieva náš tréner. Tej­to zimy som však akási discip­linovanejšia, zrejme aj vďaka vašej sľubovanej návšteve," rozpriadame rozhovor pri ba­re nitrianskeho fitness Mille­nium, popíjajúc presso so sójovým mliekom.

    So Zuzanou sa poznáme už z letného stretnutia víťazov DO FORMY 2007 v Bratislave. Je to baba, akú je vždy dobré mať v arzenále kámošiek. Ve­selá, plná energie, vždy pripra­vená tešiť sa z každej malič­kosti rovnako, ako keď sme mali dvadsať. Myslím si, že práve v tom je z veľkej časti ukryté tajomstvo jej úspechu. Podľa Zuzany je cesta za doko­nalou postavou v prvom rade vecou motivácie. „Najdôleži­tejšie je mať cieľ, na ktorý sa upriamim. Keď ho už mám, dokážem sa poriadne zahryz­núť. Nemusí to byť iba súťaž, stačí mi ples, rodinná oslava, dovolenka, alebo trebárs aj nejaké pekné oblečenie. Ob­čas si kúpim niečo tesné, aby som mala do čoho zhadzovať. Funguje to."

    Zuzana účinkovala v súťaži DO FORMY už v roku 2005, aj vtedy sa prebojovala do fi­nálovej skupinky. „Zhodila som dosť, ale telu chýbalo vy­pracovanie," hodnotí dnes od­borne. Pár rokov predtým zhadzovala kilá s istým žen­ským časopisom pod vedením Edity Šipeky, v minulom roku sa zapojila do súťaže a vy­hrala nielen v MUSCLE&FIT­NESS.

    Človek by povedal, rodená športovkyňa, ale zdanie kla­me. Za mladi Zuzana nešpor­tovala, ako dieťa dokonca absolvovala redukčný pobyt v nemocnici. „Odjakživa som bojovala s kilami, napriek tomu som postupne nabrala až na 85 kg. Pri 163 cm výšky to bolo naozaj viac než dosť. V roku 1994 som začala cho­diť na aerobik a postupne sa mi podarilo stabilizovať váhu zhruba na sedemdesiatke. Z toho som ešte na leto vždy dokázala pár kíl ubrať." Aero­bik vymenila za posilňovňu až tesne po 40. narodeninách, keď sa k nej doniesli chýry o možnostiach tvarovania pos­tavy u trénera Karabinoša. Hneď si spolu so sesternicou dohodli stretnutie. „Presne 1. augusta 2004 som absolvo­vala svoj prvý tréning v posilňovni. Pamätám si, aké sa mi to zdalo všetko komplikované. To nemôžem v živote sama zvládnuť, hovorila som si. K tomu príšerná svalovica po každom tréningu... Po mesiaci som chcela odísť, ale nakoniec som ostala kvôli superkolektívu a postupne som prišla na chuť aj činkám. Medzičasom otvorili nové fitko blízko môjho domu, ale tunajšiu atmosféru nevyváži nič."

    Zuzana stále cvičí podľa pô­vodného tréningového plánu. Posilňovňu navštevuje trikrát v týždni, pričom strieda dva druhy tréningu. Prvý je zame­raný na spodnú polovicu tela a svalstvo paží, v druhom do­minuje svalstvo trupu a ra­mien. Záver každého tréningu patrí oblasti pásu, po ktorom nasleduje ešte polhodinka na stacionárnom bicykli. Prečo zhruba pred rokom vyplnila prihlášku do súťaže DO FORMY 2007, je jasné. Potrebovala silnú motiváciu. A akú stratégiu prípravy zvo­lila na nasledujúce tri mesia­ce? „Na tréningu v posilňovni som nemenila nič, ale večer o 19.00 hodine som doma denne sadala na stacionárny bicykel a hodinu šliapala do pedálov, pozerajúc správy v televízii. Rozhodujúca v mo­jom prípade je však diéta. Jedla som len mäso a zeleninu - dusenú alebo v podobe čer­stvých šalátov. Celý deň som popíjala bezbublinkovú mine­rálku, čaje a ako sladkosť ob­čas pohár koly či pepsi light."

    Dr. Atkins by mal zo Zuzany radosť. Skutočne sa dá vydr­žať takáto tvrdá diéta? Žiaden chlieb či ryža? Necítila sa Zu­zana unavená, bez energie? „Už som hovorila - keď mám cieľ, viem za ním ísť ako bul­dog. Mne vyhovuje takýto ra­dikálny prístup. Už po dvoch týždňoch mi ubudlo z brucha, cítila som úbytok v páse na nohaviciach. A to ma hnalo dopredu. Nedostatok energie som necítila, veď v množstve jedla som sa vôbec neobme­dzovala."

    Na Zuzanu, ako tvora mimoriadne spoločenského, mali veľký vplyv aj ľudia v jej okolí. Manžel, ako dlhoročný vyzná­vač delenej stravy a rekreačný športovec, mal pochopenie. „Práve on ma naháňal na bi­cykel a keď začul, že večer s niečím v kuchyni šuchocem, hneď prišiel na kontrolu." Zato 22-ročný syn Norbert, kuchár v pizzerii, len krútil hla­vou: „Mami, zas si na bicykli? Veď si dobrá..." Spriaznenú dušu v podobe kolegyne-cviči-teľky aerobiku mala Zuzana aj v materskej škole, kde už dlhé roky pracuje ako uči­teľka. Vôni krupicovej kaše či lekvárových buchiet odolávala po svojom: „Vždy som mala v zásobe napríklad šalátovú uhorku, ktorú som uhrýzala. A viete, že deti si chodili pý­tať? Mysleli si, že mám kto­vieakú pochúťku." Veľkým po­vzbudením bolo, keď začali recepty na chudnutie vyzve­dať od pani učiteľky aj ma­mičky. Svoj diel psychického dopingu si Zuzana vyberala aj v posilňovni: „V našom fitku máme perfektný zvyk: my sa tu vždy navzájom chválime. A keď mi tréner prehodil: Zu­zana, veď vy to vyhráte, hneď som si pridala ďalšie série. Veľa pre mňa znamenali aj uznanlivé slová Jany Tábiovej, predchádzajúcej víťazky sú­ťaže DO FORMY."

    Dvanásť týždňov pevného režimu a odriekania stálo za to. Ručička na váhe pri záverečnom vážení ukázala 58 kg, čo bolo o 2 kg menej ako vy­snívaná hranica. Zuzana nie­len krásne schudla, ale spod tuku sa vynorili netušené krivky. V 43 rokoch dostala Zuzana svoje telo do životnej formy a opäť o kus viac spoz­nala samú seba. Úsmev, žia­riaci z jej záverečných súťaž­ných fotiek, hovorí za všetko. Ostali spomienky na pocit, keď sme jej, práve okopávajú­cej rodičovskú záhradku, z re­dakcie telefonicky oznámili víťazstvo. Tiež na radosť vo fitku i na nezabudnuteľné stretnutie víťazov v Bratislave. „Dnes už môžem priznať, že do súťaže som šla s tým, že vyhrám. A som pyšná na to, čo som dokázala. Viem, že moja postava nieje dokonalá, ale s tým, čo mi nadelila prí­roda, som urobila kus práce. Teším sa, že svojím príkladom môžem motivovať ďalšie ženy, aby zažili úžasný pocit preko­návania vlastných limitov."

Publikované v časopise Muscle&Fitness, marec 2008