Spovedáme víťazov jednotlivých kategórií súťaže v trojmesačnej transformácii postavy DO FORMY 2004

Mať pokope všetkých aktuálnych víťazov súťaže DO FORMY S MUSCLE&FITNESS, to sa nepodarí každý deň. Nám sa to tento rok podarilo - do Bratislavy na slávnost­né vyhodnotenie súťaže prišli začiatkom leta všetci ôsmi pozvaní od Košíc až po Havířov. Súčasťou vzájomného zoznamovania bola aj anketa, v ktorej sa s nami podelili o svoje „súťažné" zážitky a skúsenosti.

Čo vás motivovalo k tomu, aby ste sa prihlásili do súťaže DO FORMY 2004?

Jana Veselá (44 rokov, Hodonín): Mňa najviac motivoval po­hľad na svoju úvodnú fotku. Vtedy som sa rozhodla, že budem nielen súťažiť, ale aj naozaj makať. Prihlá­sila ma totiž kamarátka, takže som to spočiatku nebrala vážne.

Milan Virág (48 rokov, Trnava): Do posilovne som cho­dieval roky, ale nevedel som, čo vlastne mám pod tou obrovskou vrstvou tuku. Keď pred pár rokmi vyhral vo vašej súťaži pán Karabinoš, povedal som si, že by som to mohol skúsiť aj ja. A tak som to skúšal - rok, dva roky, tri roky.

Jana Masaříková (30 rokov, Hodonín): Aj mňa do súťaže pri­hlásila kamarátka. Posilovňu som navštevovala aj predtým, ale skôr pre zábavu. A tak som si poveda­la: keď už toľko rokov chodievam cvičiť, vyskúšam, čo dokážem.

Eva Karabinošová (51 rokov, Nitra): Mňa motivovala hlavne zvedavosť, čo dokážem za tri me­siace urobiť. Vďaka manželovi, ktorý sa úpravám postavy venuje profesionálne i vďaka svojej účasti v minulosti som cvičeniu začala trošku viac rozumieť. Nešlo mi až tak o víťazstvo, ale o to, čo doká­žem so sebou urobiť.

Dávid Prevendár (24 rokov, Bratislava): Ani mňa nemotivova­lo víťazstvo. Chcel som získať skú­senosti s rysovacím tréningom. Štart v súťaži som mal naplánova­ný a len som čakal na vyhlásenie nového ročníka. Vedel som, že po objemovke chcem v lete dobre vyzerať na kúpalisku, tak som to spojil so súťažou.

Nela Sakinová (24 rokov, Nitra): Päť rokov sledujem v MUSCLE&FITNESS účastníkov tejto súťaže a vždy som tajne snívala, že sa raz tiež prihlásim. Chcela som vyskúšať, čo sa dá za tri me­siace s mojím telom spraviť, zažiť to so všetkými pocitmi.

Dávid Bártek (27 rokov, Havířov): Nela to povedala aj za mňa. Tiež ma motivovali zmeny ľudí z predošlých ročníkov. Chcel som to vyskúšať a zároveň doká­zať okoliu, že to ide.

Aký cieľ ste si na začiatku stanovili a nakoľko ste ho splnili?

Jana V.: Cieľ som nemala veľký - zhodiť 4 kg a stiahnuť pneuma­tiku v páse. Podarilo sa mi zhodiť 7 kg a v páse ubrať 13 cm.

Milan: Môj tohtoročný cieľ bol jednoznačný - vyhrať. To sa poda­rilo, ale s konečnou formou som nebol úplne spokojný.

Jana M.: Ja som bola skrom­nejšia, nepočítala som s tým, že by som mohla vyhrať. Dúfala som, že sa mi podarí stiahnuť šesť-sedem kilogramov, aby som sa lep­šie cítila a vyzerala. Prekonala som samu seba a prekvapil ma tak výsledok ako aj víťazstvo.

Eva: Mojím cieľom bolo dostať sa na určitú váhu, konkrétne 50 kg. Splnila som to presne. Myslím si, že som dosiahla dosť a že dosiahnem ešte viac, pretože s touto súťažou moja práca na sebe určite nekončí.

Dávid P.: Ja som cieľ v podobe konkrétnej váhy nemal. Chcel som postavu vyrysovať a zachovať pri tom maximum svalovej hmoty. Vy­chádzal som z váhy okolo 100 kg a myslel som si, že výsledok bude niekde medzi 92 a 93 kg. Nako­niec som musel zísť až na 87 kg, aby bolo vidieť poriadnu zmenu. Výsledná forma nie je super, ale na to, koľko cvičím, som spokojný.

Nela.: Vždy som obdivovala telá fitnesiek v časopisoch a naj­viac ma fascinovali kocky na bruš­ku. Preto som bola zvedavá, či je to možné dosiahnuť aj na mojej postave. Hmotnosťou som sa až tak nezaoberala, lebo viem, že to nie je smerodajné. Kocky na svo­jom bruchu som na konci videla, takže môžem byť spokojná.

Dávid B.: Môj cieľ bol - nebyť druhý. Chcel som buď vyhrať ale­bo byť v pozadí. Druhé miesto by ma fakt naštvalo. Váhovo som sta­novený cieľ prekročil, ale myslel som si, že výsledná postava bude lepšie tvarovaná.

Marián: Pred trinástimi rokmi som prestal fajčiť a postupne som pribral 12 kg. Zhruba toľko som plánoval počas vašej súťaže zhodiť, ale zhodil som skoro dvadsať. Bru­cho, aké mám teraz, som mal na­posledy v 8. triede základnej školy, takže som nadmieru spokojný.

V ktorej fáze trojmesač­nej premeny ste zazna­menali najvýraznejšie pokroky?

Jana V.: Najväčšou zmenou bol päťkilogramový váhový úbytok po prvom mesiaci. Potom som však celý druhý mesiac mala pocit, že sa nič nedeje. Posledný mesiac sa to zas pohlo - bolo vidieť, že sa menia tvary a pevnosť nôh, bokov, pásu.

Milan: U mňa bol najlepší zá­verečný mesiac. Vtedy som ráno nalačno doma šliapaval na stepperi a večer som robil normálny tréning plus bicykel. Každé ráno som mal radosť zo svojho plochého brucha.

Jana M.: Moje telo bolo vytré­nované opakovanými jo-jo efektami, takže spočiatku vôbec nerea­govalo. Váha začala klesať až po prvom mesiaci a až koncom dru­hého mesiaca sa začala rysovať postava.

Eva.: Najväčší zlom u mňa nastal až dva-tri týždne pred záve­rom súťaže. Dovtedy som zazna­menávala mierny postupný úbytok na váhe. Všetko snaženie sa zúro­čilo až rapídnym zvratom, keď mi v priebehu posledných dvoch týžd­ňov vystúpili na postave svalíky.

Dávid P.: Celú prípravu som sa snažil ísť s hmotnosťou dolu sta­bilne a postupne. Najväčšie fyzické zmeny som zaznamenával na za­čiatku, keď som neustále posúval dierku na tréningovom opasku. Najväčšia optická zmena sa však udiala na konci - keď som sa oho­lil a opálil.

Nela: Výrazné zmeny na mojom tele som zaznamenala po 5.-6. týždni prípravy. Vtedy som si aj prvý raz od začiatku zmerala obvody telesných partií. Čo sa týka znižovania váhy, najrýchlejšie to šlo v treťom mesiaci, kedy som zaradila beh. Vďaka trojdňovej bielkovinovej diéte v úplnom záve­re sa svaly viditeľne vyrysovali.

Dávid B.: Po prvom mesiaci som bol sklamaný - zhodil som síce 8 kg, ale nič nebolo vidno. Postupne sa to zlepšovalo a až posledný týždeň mi konečne vyskočilo brucho.

Marián: To isté bolo aj u mňa - váha ukazovala, že kilá ubúdajú, ale na postave nebolo nič vidno. Asi tri týždne pred koncom súťaže sa mi začalo rysovať brucho.

Mali ste počas trojmesač­nej prípravy krízu? Ako ste ju prekonali?

Jana V.: Žiadnu krízu som ne­mala. Možno až posledné tri dni, kedy ma tréner nútil tekutiny piť a potom zas nepiť. V kombinácii s hladom to nebolo nič príjemné, ale vedela som, že koniec je už na dosah ruky.

Milan: Všetko šlo v pohode až na posledný týždeň - záverečné doladenie formy pomocou tekutín nezvládam.

Jana M.: Počas posledného týždňa som bola apatická a občas som nevnímala zákazníkov pri ba­re, kde pracujem. Našťastie mali pochopenie. Týždeň vydržíme, hovorili si, a potom bude zas nor­málna.

Eva: Ani ja som nemala vážnej­šiu krízu. Keď sa človek rozhodne, a v mojom prípade to bolo pre­myslené rozhodnutie podporené i skúsenosťami z minulosti, krízy nemajú šancu.

Dávid P.: Ja som mal jeden psychologicky ťažký moment a to vtedy, keď som musel opustiť ťaž­ké tréningové váhy, na ktoré som bol zvyknutý.

Nela: Ja som veru krízy mala. Také menšie na začiatku, pretože mám veľmi rada sladkosti a chcela som ich obmedzovať postupne. Nie vždy sa mi však podarilo udr­žať sa na uzde, a potom som bola nahnevaná. Dva týždne pred kon­com som prežila naozaj vážnu krí­zu, keď sme s priateľom havarova­li. Slabý otras mozgu a podvrtnutá krčná chrbtica znamenala koniec cvičenia. V prvom momente som bola presvedčená, že to je koniec mojej súťaže, že dva a pol mesiaca snaženia je v ťahu. Nakoniec som sa rozhodla dokončiť súťaž aj bez cvičenia.

Dávid B: Zásadnú krízu som nemal, aj keď kamarát hovorí, že som bol v kríze celé tri mesiace. Spomínam si na jeden skrat asi v polovici súťaže - večer som zje­dol naraz asi pol kila orieškov.

Marián: Niekedy počas druhého mesiaca ma vytočila manželka s haluškami. Keď rozvo­niavala doma slanina, neovládol som sa a tro­chu sme sa chytili. Uznajte - ja mám ryžu a tuniaka na vode a oni sa napchávajú voňavý­mi haluškami.

Prekvapilo vás počas súťaže niečím vaše telo?

Jana V.: Prekvapilo ma, ako rýchlo si doká­zalo po desiatich rokoch nečinnosti zvyknúť na pravidelný pohyb. Mala som pocit, že po dvoch týždňoch som bola tam, kde som pred desiati­mi rokmi skončila.

Milan: Minulý rok ma boleli všetky kĺby. Chvalabohu, tento rok je všetko v poriadku a tým ma moje telo naozaj príjemne prekvapilo.

Jana M.: Mňa prekvapilo, že som dokázala zhodiť až 13 kg. Upravil sa mi aj tlak a zmizli bolesti v krčnej chrbtici, na ktoré predtým zaberali len prášky.

Eva: Trochu ma prekvapilo, že som na sebe pozorovala svaly, ktoré som nikdy predtým nemala. Okrem rekre­ačného plávania som totiž nik­dy nešportovala. Váhu okolo 50 kg som mávala aj predtým, ale nikdy som nemala viditeľné svaly.

Dávid R: Potešilo ma ziste­nie, že viem svoje telo ovládať. Doteraz som vedel len naberať, teraz viem aj chudnúť. Prekvapil ma aj fakt, že je to ťažšie, ako som si myslel.

Nela: Najviac som bola pre­kvapená, keď som priložila k sebe fotky pred a po. Hoci som si zvykla vizualizovať svoju konečnú podobu pred spaním, výsledný rozdiel ma zaskočil. Prekvapila ma aj neurologička, keď nám po spomínanej auto­nehode povedala, že pred váž­nejším zranením nás zachránili práve pevné svaly.

Dávid B.: Mňa najviac na mojom tele prekvapili viditeľné kocky na bruchu. A tiež to, že sa objavili náhle, v priebehu niekoľkých dní.

Marián: Pre mňa bolo prí­jemným prekvapením to, že moje telo vydržalo fungovať v náročnom režime celé tri mesiace. Vstával som ráno o piatej, nasledoval tréning, potom škola, práca, rodina, popoludňajší tréning. Zaspával som so skriptami na prsiach. Že som to prežil bez zranenia a bez psychickej ujmy, to bolo pre mňa veľkým prekvapením.

Ako reagovalo na vašu premenu okolie?

Jana V.: Reakcie boli v zásade dvojaké. Niektorí ma obdivujú, hovoria, ako dobre vyze­rám, kým iní vravia: neblbni už a prestaň chud­núť.

Milan: Najhoršie boli chvíle, keď som stretol známych a tí sa čudne na mňa pozerali. Len niektorí mali odvahu spýtať sa, či chodím na chemoterapiu.

Jana M.: Aj mňa sa susedia pýtali, či nie som chorá. V závere ma prekvapila reakcia kolegov, ktorí sa z môjho víťazstva tešili snáď viac ako ja.

Eva: Prekvapila ma poznámka manžela asi dva týždne pred záverom, keď mi raz ráno povedal: prosím ťa, nechudni už toľko.

Dávid P.: Keď moja babka videla, že odmie­tam klasickú stravu, dvíhala varovný prst a stra­šila ma chorobami. Dôležitou reakciou bolo pre mňa uznanlivé „hm" od kamarátov v posilňovni.

Nela: Aj moja babka boli nespokojná. „Neluška, už začni jíst, ty máš tak vpadnuté oči, jak keby si umírala," hovorili. Od priateľa zas viem, že chlapi v práci debatovali, že na útvar prišla nejaká nová vojačka.

Dávid B.: Jednu stálu zákazníčku tak nad­chla moja zmena, že si znova objednala naštelovanie antény iba preto, aby ma videla. Spolu s dcérou mi fandili ako nikto iný. Musel som im doniesť staré čísla MUSCLE&FITNESS a teraz si už časopis kupujú aj ony.

Marián: Reakcie na moju premenu sa delili na dva tábory. Jedni hovorili - prestaň, vyzeráš ako smrtka, druhí - je to dobré. Občas sa mi stalo, že známi, ktorých som pozdravil, kráčali bez reakcie ďalej. A keď sa zbadali, nasledovala otázka: si chorý?

Podľa čoho ste pri svojej premene postupovali?

Jana V.: Keďže som roky vôbec nešportova­la, postupovala som presne podľa toho, čo mi radil tréner.

Milan: Vychádzal som z vlastných dlhoroč­ných skúseností a z toho, čo som odpozoroval od starých majstrov.

Jana M.: Prvých štrnásť dní som sa snažila ísť podľa návodu z MUSCLE&FITNESS, ale keď šéf a tréner v jednej osobe videl, ako sa sna­žím, začal mi radiť.

Eva: Postupovala som podľa rád svojho manžela. Poslúchala som do bodky a nevyne­chala som ani jeden tréning.

Dávid P.: Pomáhala mi literatúra - časopisy, knihy, internet. Len keď mi niečo nebolo jasné, konzultoval som to s trénerom vo fitku alebo skúsenejšími športovcami.

Nela: Základom bol návod v MUSCLE&FIT­NESS, ktorý som si trochu prispôsobila. Pomáhal ml aj priateľ Braňo, ktorý tohto roku končí štúdium trénera I. triedy pre kulturistiku a fitness.

Dávid B.: Cvičil som podľa návodu z časopi­su a veľkou oporou mi bol aj pán Jurčák, môj poradca. Čo sa týka stravy, povyberal som si recepty z MUSCLE&FITNESS. Jedlo som si dáv­koval sám tak, aby váha ubúdala.

Marián: Ja som oslovil kamaráta - kulturis­tu Joža Bombu, ktorý mi pomohol najmä so suplementami a stravou. Už štyri roky som predplatiteľom MUSCLE&FIT­NESS, takže tréning som si trú­fol zostaviť sám a Jožo ho len schválil.

Aké hlavné poučenie pre vás vyplynulo z účasti v našej súťaži?

Jana V.: Presvedčila som sa, že keď človek niečo naozaj chce, tak to dokáže.

Milan: A že keď chce vyhrať a nevzdá to, tak vyhrá.

Jana M.: Pre mňa to bola veľká drina, ktorú si vážim. Viem, že by som ju nemala hodiť za hlavu a zaspať na vavrínoch.

Eva: Získala som určitú cieľa­vedomosť, ktorú možno využiť aj v iných oblastiach života. Teší ma, že sa vo mne prebudilo športové myslenie, ktoré som predtým na sebe nepozorovala.

Dávid P.: Potvrdil som si domnienku, že úspešná pre­mena tela spočíva v skĺbení športového tréningu s rozum­nou diétou a primeranou re­generáciou.

Nela: Uvedomila som si, aká dôležitá je motivácia a konkrét­ny cieľ. Ak ich máš, oveľa ľahšie sa prinútiš niečo spraviť. Súťaž DO FORMY nie je o troch me­siacoch, ale o trvalej zmene životného štýlu.

Dávid B.: Najväčším prínosom je pre mňa disciplína, ktorú som v sebe objavil. Rád by som ju využíval aj v iných odvetviach života a v dlhom časovom slede.

Marián: Moje poučenie spočíva v tom, že ľudia sú nepoučiteľní. Keď videli, ako sa me­ním, chceli odo mňa rady. Keď však pochopili, že to nejde bez námahy a odriekania, stratili záujem. Vraj musí byť aj nejaká jednoduchšia cesta. My všetci však vieme, že sa mýlia...