Komu veriť?

Počet zobrazení článku: 1398

    Tak tomuto neverím! Odznelo to rezolútnym tónom z úst jedného môjho známeho, ktorý už nejaký ten rok chodí do činkárne a o ktorého inteli­gencii som doposiaľ nemal váž­ne dôvody zapochybovať. Svoj názor však zrejme bu­dem musieť zrevidovať.

    Tak toto predsa nie je možné, riekol spomínaný borec pri pohľade na dve fotografie Júliusa Karabinoša na obálke nášho decembrového vydania 2000. Pre istotu dodal, že podobné názory má aj o väčšine ostatných účastníkov našej čitateľskej súťaže VO FORME 2000. Môžu to vraj skrátka byť iba fotomontáže, zámena ľudí, akékoľvek iné podfuky, len nie realita. Nie je to prosto možné - za taký krátky čas sa nedá natoľko zme­niť, znel ortieľ onoho experta. Namiesto toho, aby som sa urazil (jednak za redakciu časo­pisu a jednak v mene stovák úspešných účastníkov tejto sú­ťaže), povedal som si, že skú­sim chvíľu výnimočne porozmýšľať práve hlavou tohto bor­ca. A zakrátko som dospel k ná­zoru, že vo vzťahu k jeho úrov­ni teoretických vedomostí, prak­tického poznania a celého spô­sobu myslenia nepostráda jeho postoj k úspešným ľuďom, kto­rí dokázali čosi výnimočné, v ko­nečnom dôsledku aj istú logiku.

    Ako asi takýto kritik roz­mýšľa?  Neviem,  skúšam len vžiť sa do chodu jeho uvažo­vania. Možno takto: „Viem po­dľa seba a svojich kamarátov, že takáto transformácia možná nie je. Sám cvičím už x rokov, mám k dispozícii moderné stroje, kupujem si drahé doplnky výživy, beriem rozumy od naj­vychytenejších predajcov steroidov, čosi som od nich aj sám vyskúšal. Iste, sila sa mi zvýši­la, objemy o čosi narástli,   nie­ktorí laici si odo mňa dokonca pýtajú rady. Napriek tomu sa mi nič podobné ako predvádzajú víťazi v súťaži VO FORME nikdy nepodarilo. Nemám teda žiaden dôvod tomu veriť."

    O.K. Existujú aj takíto ľudia. Ich problém - sledujúc predpo­kladaný chod myšlienok nášho neveriaceho Tomáša - spočíva „iba" v tom, že úspech vo formo­vaní postavy nie je podmienený len dĺžkou doby cvičenia, ale aj jeho kvalitou; že jednoduché činky sú vždy účinnejšie ako zložité stroje, že suplementy sú naozaj doslova iba doplnky vý­živy a bez kvalitnej základnej stravy žiaden zázrak neurobia, že množiaci sa díleri dopingu vám bez zábran nasľubujú hory-doly, len aby ste ten či onen „zázračný preparát" od nich kúpili... (Ak tak učiníte, zisk z ich strany istý, kým vy ste, s vidinou ohromujúcej muskulatúry, nastúpili iba na cestu spoľahlivého ruinovania vlast­ného zdravia.)

    Môj problém je zasa v tomto: ako je možné, že tí istí ľudia, ktorí pochybujú o skutoč­nosti, že za tri mesiace doká­žete svoje telo podstatne zme­niť len a len tvrdou prácou a správnou výživou, na druhej strane naletia hlúpym televíz­nym reklamám a uveria, že tre­bárs päťminútovým denným cvičením s nejakou haraburdou z bakelitu dokážete získať „postavu snov" alebo sa zbavíte nadmerného tuku vtieraním akýchsi „účinných" magľajzov do pokožky.

    Samozrejme, kšeftári s nespl­niteľnými túžbami sa logicky zameriavajú na najširšiu popu­láciu, ktorú nie bez dôvodov považujú za nekvalifikovanú a tým pádom obchodne manipu­lovateľnú. Mne osobne je však ľúto, že im často uveria aj ľu­dia, ktorí sú návštevníkmi fitcentier a telocviční, mali by te­da prevyšovať priemer a mala by im byť jasná jednoduchá, ale v každej dobe fungujúca zásada „niečo za niečo".

    „Svaly si prosto nekúpite, musíte na nich tvrdo praco­vať," povedal na seminári po Mr. Olympia v Las Vegas naj­lepší profesionálny bodybuilder súčasnosti Ronnie Coleman v debate na háklivú tému používa­nia povolených i oficiálne zaká­zaných prostriedkov zvyšovania výkonnosti v modernom športe. Rozmenené na drobné to nebolo iba vyhnutie sa pria­mej odpovedi o dopingu v profe­sionálnom (ale i amatérskom) súťažnom bodybuildingu. O tej­to téme, ak nechcel klamať, mohol aj Ronnie iba pomlčať. Pre kondično-rekreačných cvičen­cov (a tých je aspoň 95 %) je to však predovšetkým potvrdenie motta, že bez práce jednoducho nie sú koláče. A to platí na kaž­dej výkonnostnej úrovni!

    Z iného uhla pohľadu to tiež znamená, že dnešní špičkoví profíci by boli vďaka svojej výnimočnej genetike, tvrdému tréningu a značnému stupňu fanatizmu najlepší na svete aj keby sa pripravovali dôsledne „čistí". (Akurát by bola nižšia celková úroveň súťažiacich.) A z opačného zorného uhla: mô­žete skonzumovať všetky anabolické steroidy a iné chemiká­lie sveta, nikdy z vás nebude Mr. Olympia, ani amatérsky šampión, pokiaľ na to nemáte...

    Komu teda veriť? Verte pre­dovšetkým sami v seba! Bez sebadôvery ešte nikto nič nedosiahol. Verte reálnym ľu­ďom, ktorí sú pre vás dosiahnuteľní. Inšpirujte sa ich príkladom, nadchnite sa ich reálnymi vý­sledkami. Verte serióznym zdro­jom informácií. Študujte, sle­dujte odbornú literatúru. Za uplynulých desať rokov vychá­dzania nášho časopisu sme na jeho stránkach priniesli tony inšpirácie a vedomostí, ktoré by zaplnili celú knižnicu.

    „Cvičila som a stravovala som sa podľa MUSCLE&FITNESS," oznámila jedna z víťa­ziek čitateľskej súťaže VO FOR­ME 2000 Júlia Gazdová, keď som ju navštívil v rodinnom kruhu. „Pre mňa je tento časo­pis ten najlepší tréner," dodala. Jej príbeh si môžete prečítať v tomto vydaní, rovnako ďalšie poznatky a skúsenosti Júliusa Karabinoša, ktorý k žele­zu privoňal už pred tromi de­saťročiami, svoj životný úspech však dosiahol až v zrelom veku.

    Prajem všetkým našim čita­teľom vstup do nového tisícro­čia v znamení fitness.

Ľudovít Major, šéfredaktor

Publikované v časopise Muscle&Fitness, január 2001