Babky v posilňovni? No a čo!
    Ručička na váhe sa bleskovo vyšplhala k číslu osemdesiat. Pri výške 160 centimetrov to bolo skutočne dosť. „Nechcela som si to pripustiť. Aj keď váha ukazovala viac, presviedčala som samu seba, že mám len sedemdesiatosem kíl. Tá osemdesiatka sa mi zdala skrátka neprípustná," vysvetľuje sympatická pani Eva. Jedného dňa k nej prišla o osem rokov staršia sestra. Zhodli sa, že prebytočných centimetrov a hory tuku sa treba zbaviť. A začali chudnúť pod dohľadom profesionála. Na prvé stretnutie s Júlom Karabinošom spomína so smiechom. „Keď sme prišli do posilňovne, boli tam skoro samí svalnatí mladíci. Strašne sme sa so sestrou hanbili a potichu si vraveli: Babky, kam ste to prišli?" Odrádzali ich aj komplikované posilňovacie stroje, bolesti chrbta a problémy s kolenami ich však prinútili rozpaky prekonať. Z posilňovne odchádzali s individuálnym stravovacím plánom a rozvrhom cvičenia.          

 

Pokušitelia
Eva vzala chudnutie naozaj vážne. Prvé tri mesiace tréning nevynechala ani raz, do úst nedala ani kúsok jedla navyše. „Zo začiatku ma doma presviedčali, či si s nimi predsa len nedám nedeľný obed. Ale ja som si jedla svoje, presne podľa nových pravidiel," spomína. Po mesiaci všetci pochopili, že podpichovanie nemá zmysel a že starká zrejme naozaj dotiahne chudnutie do úspešného konca. Najmä, keď sa jej darilo. Každý týždeň sa zbavila jedného kila, za tri mesiace ukazovala váha o rovných dvanásť menej. Pani Eva však nepoľavila ani vtedy a za ďalších osem mesiacov sa zbavila presne ôsmich kilogramov. Aby si udržala hmotnosť, do fitneska jej stačilo chodiť už len dvakrát do týždňa. Lenže prišli Vianoce...

Obezita je len zlozvyk
    „Vnuci naplánovali, čo všetko budeme na sviatky piecť," spomína pani Eva na vianočnú previerku pevnej vôle. „Najskôr som začala s tým, že iba ochutnám z kraja koláča. Neskôr, že si dám jeden kúsok, potom dva, až som sa prestala ovládať. Vravela som si, veď som štíhla, čo sa môže stať?" Lenže za pár týždňov sa na ňu nalepilo šesť kíl. Stále to nebolo také strašné ako predtým, no už sa nedokázala správne naštartovať. Preto sa v marci prihlásila do chudnúcej súťaže v istom časopise. Potrebovala motiváciu. Opäť si naprogramovala tréningy trikrát do týždňa a sprísnila kontrolu všetkého, čo si dala na tanier. Za tri mesiace sa zbavila ôsmich kíl. Dnes je už pani Eva so svojou hmotnosťou spokojná. Chudnúť už nechce, no ďalej pracuje na svojej postave. Zameriava sa na jej formovanie. Z vlastnej skúsenosti vie, že väčšina žien v jej veku by mohla vyzerať oveľa lepšie. „Treba si len urobiť poriadok v myslení a v prístupe k jedlu. Obézna postava je vo väčšine prípadov len jedným veľkým zlozvykom."