Poznatky a skúsenosti z niektorých fitiek

Predstavte si situáciu, že by sa na ľadovej ploche počas tréningu hoke­jistov objavil priemerný korčuliar alebo dokonca človek, ktorý na korčuliach stojí po prvý raz, a preháňal by sa hore dolu po ľade neberúc pritom ohľad na skúse­ných hokejistov, ktorí majú každý pohyb premyslený. Exot? Bezočivec? Recesista? Absurdná predstava? Určite.

A teraz si predstavte, že takýto člo­viečik príde do fitnesscentra. Chvíľu sa rozpačito pozerá, potom spozoruje, že ktosi sa dvíha na hrazde. Zavesí sa, ale zhyb neurobí. Rýchlo pochopí, že to nie je cvik pre neho. Pomaly sa presunie k zrkadlu a napodobňuje iného cvičenca. Skúša bicepsové zdvihy. Po prudkom pohybe dolu mu činky takmer vypadnú z rúk. Nechápe zmysel posilňovania. Opakuje iba to, čo vidí. Napodobňuje. Správa sa ako šimpanz. Vzápätí si ľahne pod stroj na legpres, odkiaľ práve vstal borec, ktorý mal naložených 200 kg a pri­tom s ľahkosťou vykonával plynulé opa­kovania. Náš začiatočník sa zháči, keď zistí, že s naloženou váhou ani nepohne. To ho však neodradí od toho, aby sa s entuziazmom jemu vlastným vrhol na protismerné kladky a mykavými pohybmi, ktoré mu temer vykĺbia ruky v ramenných kĺboch, skúša cvik, ktorý je určený pre vyspelých cvičencov s dostatočným rozvojom prsných svalov. Ani mu nenapadlo, že skúsený kulturista, ktorého chcel napodobniť, robil tento cvik v supersérii s iným cvikom, lebo bol práve v rysova­com tréningu pred súťažou. Ani mu nenapadlo, že svojím počínaním narušil tréning a koncentráciu vyspelého cvičen­ca, ktorý trénuje podľa presne zostave­ného tréningového plánu. Nakoniec si unavený sadá na lavičku. Sedí na nej desať minút a zdá sa, že tento „cvik" sa mu zapáčil. Vôbec ho nevzrušuje, že lavička je cvičebným náradím a on ju blo­kuje. Hoci má len dvadsať rokov, zabu­dol, že je v telocvični. Správa sa ako dôchodca v parku a rozjíma. Vzápätí vyle­tí sťaby vystrelený šíp, sadne si na predkopávací prístroj a prudkými pohybmi robí extenziu kvadricepsov, pričom jeho divočenie prerušujú len hlučné nárazy závažia... Pri bare sa ešte opýta, aké prí­pravky má brať, aby mu rýchlo narástli svaly, a spokojný odchádza domov.

Toto indivíduum neprišlo na to, že posilňovací tréning, to je predovšet­kým systém. Čo to znamená? Každý tré­ning musí mať zmysel a svoju logiku; každý cvik treba cvičiť technicky správne; jednotlivé cviky treba vedieť správne vybrať a zoradiť; najdôležitejším „svalom" je mozog a pri tréningu je nevyhnutné používať ho; vyspelý cvičenec má tréning v hlave a spravidla sa naň koncentruje už niekoľko hodín pred vlastným cvičením. Ale ja mu to nezazlievam. Málo číta, málo sa pýta, málo vie. Zdá sa mu zby­točné „vyhodiť peniaze" za MUSCLE&FITNESS, aj za rady skúseného trénera, ktorý by ho za krátky čas raz a navždy naučil správne cvičiť a zostavovať si vlastný tré­ningový program. Neuvedomuje si, že za niekoľko mesiacov vynaloží nemalé fi­nančné prostriedky len na vstupné a dob­re cvičiť sa možno nikdy nenaučí. A to ešte môže hovoriť o šťastí, ak nezraní seba alebo niekoho iného...

Ono je to tak - časy, keď do fitness-centier (vtedy sme im hovorili činkáme) chodili iba ľudia, ktorí to s cvičením mys­leli vážne, sú dávno preč. Títo ľudia veľa vedeli, lebo aj veľa čítali. Trénovali zväčša v takých skromných podmienkach, aké si niektorí dnešní rozmaznaní frajeri neve­dia predstaviť ani v najhroznejšom sne. V tzv. zlatých časoch kulturistiky naozaj cvičili s činkami len tí, ktorí to s trénin­gom mysleli vážne. Boli na seba prísni a tvrdí, ale vzájomne voči sebe tolerantní a ohľaduplní.

Tým, že sa fitnesscentrá stali prístupné prakticky pre každého, nie je možné zabrániť tomu, aby vedľa seba necvičili skúsený a seriózny borec a úplný diletant. Ten prvý má systém, ten druhý vnáša do posilňovne chaos. Ten prvý chce nabrať svalovú hmotu, zbaviť sa tuku, vyformo­vať postavu. Ten druhý by to možno chcel tiež, ale v posilňovni viac času presedí a prereční, ako odcvičí. Ten prvý kladie činky na podlahu s úctou, akoby boli z porcelánu. Ten druhý si náčinie neváži, hlučne ním búcha, aby na seba upozor­nil, aký je „chlap". Ten prvý má v tréningu systém, je sústredený, zbytočne nerozprá­va a spravidla nepotrebuje žiadnych pomocníkov. Ten druhý cvičí nepremysle­ne a chaoticky, zato však potrebuje naj­menej jedného „otroka", ktorý mu podá­va činky. (Niekedy až dvoch, aby mali širší záber debát.) Ten prvý si váži čas a záleží mu na tom, aby niečo dosiahol. Aby mal dobrú postavu, aby bol zdravý a dobre sa cítil. Mám pocit, že ten druhý chodí do posilňovne len kvôli imidžu a tiež preto, aby mohol do mobilu zakričať: „Som práve vo fitku!"

Skrátka systém verzus chaos. Aj vy máte podobné skúsenosti?