|
Dnes ako pred 35 rokmi...Počet zobrazení článku: 1547
Sám som začal cvičiť podľa príručky ABC kulturizmu. Najskôr v byte, potom v kotolni, neskôr na povale, potom opäť v suteréne. Mojím prvým náradím boli stoličky a náčiním uterák. Postupne pribudli ozubené kotúče navlečené na kuse vodovodnej rúry („veľká nakladacia činka"), guľové činky, drevená lavička... O strave som vedel akurát toľko, že mám piť veľa mlieka. O čosi neskôr to bolo priam prepchávanie sa tvarohom. Hrudkový stál 5,60 Kčs, 250 gramov balíčkového nízko-tučného 2 Kčs a rovnaké množstvo tučného 3 Kčs. Bez balíčka tvarohu som sa z domu nepohol. O proteínoch sme sa dočítali len vtedy, keď nejaký šťastlivec dostal od rodiny z Ameriky časopis Muscle Builder. V takýchto a podobných podmienkach cvičili všetci. Aj tí najlepší! Chýbalo nám vlastne takmer všetko: vhodné priestory a ich technické vybavenie, kvalitná strava a doplnky výživy (Pangamín na báze pivovarských kvasiniek sme považovali priam za zázračný prípravok), vedomosti i dostatok odbornej literatúry, spoločenské uznanie a ocenenie športu, ktorý bol označovaný za „samoúčelovú frajerinu zo Západu". (Niet divu, že viacerí naši poprední kulturisti vtedy emigrovali.) Čo nám však nechýbalo, to bolo nadšenie, odhodlanie a hlavne srdce. Dnes mám pocit, akoby to všetko bolo naopak. Máme špičkovo vybavené fitnescentrá s dômyselnými nablýskanými strojmi, komfortné služby, nepreberné množstvo doplnkov výživy, dostatok odbornej literatúry. Len akoby sa to srdce vytratilo. Akoby sa niektorým jedincom novej generácie ani tak nechcelo trénovať, ako iba dosiahnuť úspech čo možno najrýchlejšie. A za každú cenu. Chýba trpezlivosť a vytrvalosť. Zmyslom tréningu by mal byť v prvom rade dobrý pocit a radosť z cvičenia, dobrá kondícia a pevné zdravie, ale samozrejme aj pekná postava. Cvičenie by sa malo stať pre každého dlhotrvajúcou, ba až celoživotnou telesnou aktivitou.
JÚLIUS KARABINOŠ, Nitra |
Prednedávnom uplynulo už tridsaťpäť rokov, čo som sa ako 15-ročný chlapec rozhodol robiť niečo pre svoje telo. Inšpirovalo ma k tomu monotematické číslo športového týždenníka ŠTART s vyobrazenými svalnatými mužmi. Niektorí z nich vyzerali tak, akoby neboli skutoční, ale nakreslení. V bočnom postoji dominoval Frank Zane a v chrbtovej póze Dave Draper. Nechýbali fotografie vtedajšej československej kulturistickej špičky: Jura Višného a Juraja Pipasíka, bratov Ivana a Petra Uríčkovcov, Milana Okšu, Petra Kyprá, Jiřího Horkého či môjho menovca Jozefa Karabinoša... Verím, že tento časopis a tiež film Romulus a Remus s nezabudnuteľným Steve Reevesom podnietili k cvičeniu celú generáciu kulturistických nadšencov.
Ja sám som v kulturistike nikdy nesúťažil a cvičenie som dokonca na dlhých pätnásť rokov prerušil. Práve po tomto „hluchom" období som si však uvedomil, aké je posilňovanie dôležité v každom veku. Pritom je zaujímavé, že rovnako ako voľakedy, opäť ma ku pravidelnému cvičeniu priviedol časopis. Tentokrát časopis MUSCLE&FITNESS so svojou súťažou pre čitateľov DO FORMY. Vďaka časopisu MUSCLE&FITNESS som dosiahol svoj životný úspech až v zrelom veku a po mnohých rokoch tréningu. Tento úspech však nebol pre mňa cieľom, po ktorom by som, vzhľadom na svoj vek, mohol s cvičením prestať. Práve naopak. Čím dlhšie cvičím, tým mám z tréningu väčšiu radosť a tým viac rozumiem svojmu telu, tým viac si uvedomujem význam sústredenia a psychologických aspektov cvičenia vôbec. Preto som si dnes ráno zacvičil s rovnakou radosťou, ako to bolo po prvý raz - presne v ten istý deň v roku 1967.| < Predchádzajúca | Ďalšia > |
|---|
