Slovenské korene Johna Grimeka

Počet zobrazení článku: 1463

Stretnutie s Johnom Grimekom

    Ak prichádzate do Nitry z juhu, teda od hranice s Maďarskom, poslednou obcou pred mestom je Ivanka pri Nitre, ktorá ešte donedávna bola mestskou časťou Nitry. Približne v strede dediny uvidíte po pravej strane kostol a hneď za ním upravený cintorín. Tu snívajú svoj večný sen Apolónia Grimeková (narodená v roku 1900) a Mária Madleňáková, rodená Grimeková (1905). Žeby staršie sestry jedné­ho z najväčších športovcov 20. storočia, legendárneho bodybuildera Johna Grimeka..?

    V roku 1983 mal držiteľ titulu Mr. Ame­rica 1940 John Grimek (17.6. 1910 - 20.11.1998) už 73 rokov. Na súťaž Sandow do Mariánskych Lázní prišiel so svojou manžel­kou Angelou na pozvanie Luďka Noska. Zo sedemdesiatnika Grimeka priam vyžarovala charizma: vzpriamená chôdza a per­fektné držanie tela, kultivované pohyby a decentné správanie. Osobnosť par excel­lence. Na recepcii po súťaži sa ani raz ne­stalo, že by bol sedel, keď hrala hudba. Tancoval s manželkou. Mal úžasnú kondíciu. Nabádal nás do tanca. Tým „nás" mys­lím sediacich tridsiatnikov. Mal som pocit, že na Johna jednoducho nemáme.

    O Grimekovi sa síce tradične písalo, že je synom slovenských (na inom mieste čes­koslovenských, ešte inde uhorských) vysťa­hovalcov, avšak bez dôkazov a niekedy i nepresne. V jednej zo starších knih o kul­turistike je napísané, že sa vlastným menom volal Ján Zimek. Dnes viem, že si to niekto len prispôsobil, alebo vymyslel. Skôr by som sa prikláňal k poľskému pôvodu jeho priezviska „Grzimek", ale ani o tom nie sú dôkazy.

    Keď som sa o smrti tejto legendy sveto­vého bodybuildingu dočítal v časopise MUSCLE&FITNESS, vybavili sa mi v pamäti fragmenty rozhovoru s týmto nezabudnuteľným človekom. Spomenul som si, že John mi pri svojej návšteve v Mariánskych Lážňach na otázku, odkiaľ pochádzajú jeho predkovia, odpovedal: „Ústi." Nič viac, nič menej. John Grimek sa, totiž narodil v Amerike a nehovoril žiadnym zo slovanských jazykov. Moja reakcia bola logická: „Ústí nad Labem?" „No." „Ústí nad Orlici?" „No." „Žiadne iné Ústí nepo­znám," vravím mu. Na chvíľu sa „starý pán" zamyslel, a potom povedal ešte jedno slovenské slovo: „Orava." Spomenul ešte, že sa chystá na Slovensko navštíviť príbuz­ných, ale nezapamätal som si, či sa zmienil o Vŕbovom, Myjave či o Leopoldove. Šlo však o západné Slovensko, nie o Oravu.

    Dnes si vyčítam, že som sa väčšmi nezaujímal, kam mienil ísť na návštevu, prípadne sa nespýtal na jeho otca - ako sa volal a kedy odišiel za prácou do Ameriky. Bol by som si ušetril kopec času a peňazí, ale bol by som sa tiež pripravil o množstvo krásnych stretnutí so zaujímavými ľuďmi. Vtedy som však celú vec vypustil z hlavy, lebo žiadne „Ústí" kdesi na Orave som nepoznal.

    Ale ono to „Ústí" skutočne existovalo!

    Zaplavené Ústie nad Oravou

    Tak som sa po takmer dvadsiatich rokoch od stretnutia s Johnom Grimekom konečne zamyslel a zavolal som do Dol­ného Kubína, či náhodou niekde na Orave nie je, alebo kedysi nebolo „nejaké Ústí" aspoň súčasťou niektorej inej obce. A čuduj sa svete, vraj bolo, ale to musím zatelefono­vať do novovytvoreného okresu Námes­tovo. Tam si neboli celkom istí tým, či „Ústí" bolo, ale ochotne mi poradili, že najlepšie urobím, keď sa obrátim na matriku v ďal­šom novom okrese Tvrdošín.

    O tom, že Slovensko čoskoro dobehne Ameriku, lebo tiež je krajinou neobmedze­ných možností, som sa presvedčil, keď mi v Tvrdošíne ponúkli ďalšiu možnosť, zavo­lať na matriku do Trstenej, na evidenciu obyvateľstva. Tam mi istý pán Bednár po­vedal, že Ústie nad Oravou naveky zmizlo pod hladinou Oravskej priehrady krátko po druhej svetovej vojne. Žiadny zoznam vysťahovaných obyvateľov obce vraj nemá, ale vie, kto ho má - jeho svokor Ľudovít Kohút z Nitry.

    No netrafil by vás šľak? Profesora Ľudo­víta Kohúta poznám temer tridsať rokov. Bol zakladateľom a dlhoročným šéfredak­torom vysokoškolského časopisu Poľno­hospodár, do ktorého som ako študent písal svoje kulturistické prvotiny, a na škole učil nemecký jazyk.

    Pomoc profesora Kohúta

    Dozvedel som sa, že pán profesor napí­sal knihu Pamätnica Ústia nad Oravou, v ktorej nechýba zoznam všetkých vysťaho­vaných Úsťanov krátko pred zaplavením obce. Väčšina obyvateľov sa vraj vysťaho­vala na západné Slovensko a to do regiónu medzi Trnavou a Nitrou.

    Ľudovít Kohút si takto spomína na grimekovskú „fajtu": „Kohútí boli zo Žabinca a Grimekovci z časti Breh," pričom ukazu­je na katastrálnu mapku obce vo svojej knihe.

    Spolu sme potom navštívili hroby Márie (vydatej Madleňákovej) a Apolónie (nebola nikdy vydatá) v Ivanke pri Nitre. Podľa dátumu narodenia mohli byť sestrami Johna Grimeka a začínal som nadobúdať dojem dobre vykonanej práce. Potom sme navští­vili dcéru Márie Grimekovej Alžbetu (dnes Szabovú) žijúcu tiež v Ivanke. Vedela, že niekde v Amerike majú strýka „z druhého kolena", ale podľa nej to nebude matkin brat. Tá mala dvoch bratov, Jána a Jozefa, obaja sa vraj narodili i zomreli na sloven­skom území.

    Koľko je na Slovensku Grimekovcov?

    Mnoho. Všetkých ani nemôžem spome­núť. S viacerými som sa spojil telefonicky. Napríklad s Matildou Hladišovou (rodenou Grimekovou) z Istebného, Jánom Grimekom s Trakovíc, či Jozefom Grimekom z Bratislavy. Posledne menovaný, keď som mu priblížil rodokmeň jeho rodu, sa od dojatia rozplakal. Vedel o „strýkovi" v Ame­rike, ale nikdy ho nevidel. Zato Trakovičan Ján Grimek mi oznámil, že asi pred šest­nástimi rokmi stretol inštruktor rušňovodi­čov z depa Leopoldov na železničnej stani­ci jeho amerického strýka Johna s demižó­nom v ruke, ale nič mu vraj nerozumel, lebo „mlel" len po anglicky.

    Priznám sa, vedel som si predstaviť Američana Grimeka na leopoldovskej stanici (aj rok jeho návštevy v Československu sa približne zhodoval), len ten demižón v ruke Johna Grimeka som si nijako predstaviť nevedel... Inštruktor pán Horňák v leopoldovskom depe ešte pracoval, no nespomí­nal si na túto epizódku. Meno Johna Gri­meka však pozná a vie, že to bol vynikajúci kulturista.

    Keďže som sa akosi nemohol dostať ďa­lej, navštívil som Štátny oblastný archív v Bytči, kde som takisto pátral po pred­koch Johna Grimeka. Zistil som, že istý Ján Grimek mal s manželkou Helenou, a ne­skôr druhou manželkou Johanou, štyroch synov: Jána (1867), Michala (1875), Jozefa (1877) a Juraja (1879). Okrem Jozefa po kaž­dom z nich zostali tri až štyri deti, a zakaždým sa prvorodený syn volal po otcovi! Nemienim zachádzať do detailov, radšej upriamim pozor­nosť na Jána Grimeka, ktorého manželkou bola Apolónia rod. Trabalková. Mali štyri deti: Jána (1892), ktorý zomrel v mladom veku, Apolóniu (1900), Máriu (1905) a Jozefa (1909).

    Postupne som navštívil potomkov Márie (už spo­mínanú Alžbetu Szabovú, nar. 1941) a Jozefa: synov Milana (1955) v Maduniciach, Jána (1941) v Trakoviciach, Antona (1951) a Karola (1944) v Leopoldove a Jozefa (1936) na sídlisku Dolné Hony v Bratislave. Ďalší súro­denci žijú v Istebnom (Matilda), Myjave (Leonard), Maduniciach (Vladimír), Skalici (František) a v českom Žatci (Marián). Žiaden z nich nevie kedy zomrel a kde je pochovaný ich dedo Ján Grimek (1867). Všetci však vedia, že bol za prácou v Amerike. Len najstarší Jozef si spomenul, že ako dieťa dostal od „rodiny" z Ameriky na tú dobu fantastickú hračku - zobkajúce vtáčiky. Všetci vedeli, kto je slávny body-builder John Grimek, len ich vzťah ku nemu akoby bol zahalený tajomstvom.

    Tajomstvo rodného listu

    Musím sa priznať, že chvíľami som mal v tom všetkom zmätok, a to popisujem len podstat­nejšie veci. A nebyť toho, že manželka Karola Grimeka našla v starej škatuli rodný list jeho otca Jozefa, asi by som nikdy nebol napísal tento článok. Z rodného listu totiž vyplýva, že v čase narodenia Jozefa Grimeka (21. 5. 1909), bol jeho vtedy 42-ročný otec Ján Grimek v USA. A v Spojených štátoch sa 17. júna 1910 narodil John Grimek! V tom čase už jeho otec Ján nemal syna Jána, lebo ten zomrel, a tak mohol dať svojmu prvorodenému synovi v Novom svete meno po sebe. Tak sa to patrilo, taká bola tradícia. Kto bol matkou Johna Grimeka, neviem. Ani to, či sa jeho otec ešte nieke­dy vôbec na Slovensko vrátil...

    Ak by ste raz náhodou šli cez Ivanku pri Nitre, zastavte sa na chvíľu na cintoríne. Položením kve­tov na hroby Apolónie a Márie Grimekových budete môcť venovať tichú spomienku ich pravdepodobnému bratovi Johnovi.

    (Samozrejme pripúšťam tiež možnosť, že John Grimek nebol synom Jána, ale Juraja Grimeka, nar. 1879. V tom prípade by potom bol John Grimek strýkom „z druhé­ho kolena", bratrancom ich otca Jozefa. A v Ivanke pochované Apolónia a Mária by boli jeho sesternice...)

    Prednedávnom, 20. 11. 2002 uplynuli už štyri roky od úmrtia veľkého športovca a skvelého človeka Johna Grimeka. Česť jeho pamiatke!

Publikované v časopise Muscle&Fitness, január 2003, autor Július Karabinoš