Rozhovor s Julom Karabinošom o živote, o SANK a kulturistike...
Počet zobrazení článku: 370
O živote
Na úvod Vás poprosím, abyste se nám trochu představil.
Július Karabinoš, nar. 14.7.1953 v Nitre . Po maturite na gymnáziu studium na SPU (Slovenská poľnohospodárska univerzita) v Nitre, odbor zootechnika a výživa ľudu. Studium pedagogiky a psychologie na UKF (Univerzita Konštantína filozofa) v Nitre. Vedecká hodnosť doktora vied PhD. v odbore genetika. Tréner V. kvalifikačního stupňa po štúdiu na FTVŠ UK v Bratislave.
Od roku 2001 pracujem ako profesionálny osobný tréner vo vlastnom fitnescentre Millenium v Nitre. Mám za sebou viac ako 2100 klientov (z čoho sú 2/3 ženy), ktorým som vypracoval individuálny tréningový a stravovací program. Mám klientov z celého Slovenska i zo zahraničia. Dva roky žijem v Šali (25 km od Nitry) s Lenkou Bórikovou.
Můžete nám trochu přiblížit to, co jste dělal než jste se dostal k osobnímu trénování? V kulturistických kuloárech jsem cosi o cirkusu? Můžete tuto skutečnost uvést na pravou míru?
(Pousmiatie.) Je zaujímavé, že ľudia o nás vedia viac, než vieme sami o sebe. Pravdou je, že v roku 1978 som s priateľmi kulturistami Františkom Strnadom a Štefanom Petríkom navštívil zimovisko Čs. štátnych cirkusov a varieté v Prahe – Horných Počerniciach. Nikdy som v cirkuse nepracoval. Neskôr však začal Fero Strnad robiť drezéra šeliem a dodnes jazdí s cirkusom po svete. Ja som sa desať rokov venoval chovu plazov. V Nitre som založil teraristické a herpetologické centrum NIBARA, ktoré sa v roku 2001 pretransformovalo na Vivárium SPU. V roku 1997 som sa zúčastnil Svetového herpetologického kongresu v Prahe, ktoré sa konalo v tej istej Kongresovej sále, kde som 19.5.2007 štartoval na svojej prvej súťaži, a to na Medzinárodných majstrovstvách ČR v naturálnej kulturistike. Vydával som tiež vlastný časopis HOBBY FAUNA.
Nyní pracujete jako osobní trenér, kdy jste se k práci dostal?
Trénerom som už od roku 1975. V kulturistike som pracoval ako funkcionár, organizátor a moderátor súťaží, rozhodca a publicista. Napríklad bol som hlavným rozhodcom na M-ČSSR 1983 v Jihlave a M-ČSSR 1985 v Českých Budějovickách. Začiatkom osemdesiatych rokov som v Nitre usporiadal tri neoficiálne súťaže tzv. neregistrovaných kulturistov, ktoré vlastne predchádzali naturálnej kulturistike. Na týchto súťažiach som vystúpil aj ja. Vo „veľkej“ kulturistike som nikdy neštartoval, nakoľko som sa vnútorne nikdy nestotožnil s dopingom. Keďže naturálna kulturistika vtedy neexistovala, s kulturistikou som skončil.
Uspěl jste v soutěži DO FORMY s muscle&fitness, dnes připravujete pravidelně závodníky do této soutěže. Připomeňte nám úspěchy svých klientů.
Osobný úspech v súťaži DO FORMY ma vlastne vrátil do kulturistiky. Začali za mnou chodiť najskôr priatelia a postupne aj neznámi ľudia, aby som im poradil jako na to. Preto som tiež zrušil populárne súkromné vivárium, lebo som to pracovne nestíhal. Od roku 2001 šestnásť mojich zverencov zvíťazilo DO FORMY, ďalších 34 bolo vo finále a celkom túto súťaž dokončili už 163 mojich klientov. Víťazstvá a úspechy zaznamenali moji zvedenci aj v súťaži POSTAVA SNOV časopisu Fitness a GRAND PRIX časopisu Svět kulturistiky. Od roku 2008 robím na svojej webovej stránke vlastnú internetovú súťaž JARNÁ PREMENA.
Pokud se nepletu, tak hodně cestujete. Jaké je Vaše nejoblíbenější místo?
Dovolenky sa mi najviac páčia v Chorvátsku, ale ja neobsedím každý deň pri mori. Takže sa túlam po mestách a národných parkoch. Fascinujú ma tiež české mestá (napríklad Český Krumlov, Znojmo) a slovenská príroda (napr. Slovesnký raj, Vsoké Tatry). Súťaže v Čechách, ale aj inde v Európe vždy spájam s prehliadkou miest. Tak som videl Madrid, Brusel, Monte Carlo, Veronu, Milano, Barcelonu… Na nádhernom karibskom ostrove Guadeloupe som zostal ešte týždeň po MS v roku 2008.
Kde jste v posledním roce byl?
V marci sme boli s Lenkou na spoznávacom zájazde v Turecku. Dovolenku sme strávili s jej synom Davidom a mojím synom Tomášom na Palmovej riviére v strednom Taliansku. A v rámci nej ako to už u mňa býva sme navštívili San Marino, Loreto, Rím, Benátky…V posledný víkend sme vystúpili s našimi synmi na Malý Rozutec v Malej Fatre…
Jaké je Vaše nejoblíbenější jídlo?
Najradšej mám hovädzí steak medium…Lenka je výborná kuchárka a mne vlastne chutí všetko. Mám rád suché biele vína a príležitostne tiež Pilsner a Budvar.
České Budejovice 2010
ME Taliansko 2010
Július Karabinoš a priatelia
O SANK…
Sedíte v čele nově aktivní organizace SANK. Proč tato organizace na jaře roku 2011 vystoupila ze SSNKF?
Atmosféra v SSNKF sa postupne stávala nedýchateľnou. O všetkom chcel rozhodovať jediný človek. Nikto nemal prehľad o počte klubov, o počte pretekárov, o hospodárení, o kvalifikácii rozhodcov…Čo je najhoršie, nemal ho ani on sám prezident, ktorý v každom, kto bol schopnejší ako on, respektive mal iný názor ako on, hneď videl nepriateľa. Vymýšľal na neho nepravdy, ohováral, intrigoval… Asi osem mesiacov sme vyvíjali aktivity na zvolanie konferencie v snahe zachrániť SSNKF a rozdeliť si prácu tak, aby všetko fungovalo. Nepodarilo sa. Smutné je, že našu snahu odignoroval aj zakladateľ SSNKF a jej dlhoročný predseda Peter Vons. Nemôže byť predsa náhoda, aby v rovnakom čase mali rovnako kritický názor na riadenie SSNKF viacerí poprední predstavitelia (P.Ferenc, V.Rigo, J.Berdy, ja), špičkových pretekárov nevynímajúc…
Rok 2011 není rokem vzniku SANK, můžete nejasnosti okolo vzniku upřesnit? Kdy vznikla a co bylo původním motivem?
SANK založil v roku 2006 Ján Berdy ako občianske združenie, ktoré zastrešovalo členov jeho fitness centra v Michalovciach, prípadne i záujemcov z iných klubov. SANK je riadne zaregistrovaný na MV SR. Keď sa nám nepodarilo zvolať konferenciu SSNKF, vedeli sme, že musíme ísť inou cestou. Načo by sme zakladali zase niečo nové. Stačilo oživiť SANK a rozšířit jeho činnosť po celom Slovensku.
Z jedné strany se sypou zprávy ze SSNKF z druhé strany ze SANK. Jak je to se vztahem obou organizací?
Keby ste čítali všetky výmysly, najčastejšie ukryté pod hlavičkou „Naturálna kulturistika“ alebo pseudonymom „Rudo Rosza“, a pritom poznali pravdu, nadobudli by ste dojem, že môžu byť len produktom zakomplexovaného paranoika postihnutého stihomamom. Osobne sa už organizáciou SSNKF nezaoberám. Nesledujem ju a je mi dobre…
Budou moci závodníci ze SANK startovat na soutěžích SSNKF?
Na to neviem odpovedať. SANK vznikol práve preto, aby pretekári neboli nástrojom vydierania, zbytočných represií a posmeškov zo strany funkcionárov. Sme tu pre pretekárov, preto na našich súťažiach budú môcť súťažiť aj pretekári, ktorí su zatiaľ zaregistrovaní v SSNKF.
Kolik členů má od svého zahájení aktivity organizace SANK?
Za necelé štyri týždne sme zaregistrovali 110 členov, z čoho je 23 pretekárov a 19 fitnesiek. Evidujeme deväť klubov. Tieto čísla sú však v prudkom vývoji.
Na jaké soutěže se můžeme pod hlavičkou SANK těšit?
Prvou súťažou bude GRAND PRIX Senec 22. októbra 2011. Som presvedčený, že príde na ňu tiež veľa naturálnych kulturistov a fitnesiek z Českej republiky. Aj touto cestou ich pozývam a rád osobne na Slovensku privítam. Nasledovať bude AMINOSTAR NATURAL CUP v Karlových Varoch 29.10.2011, na ktorú privezieme zase našich chlapcov a dievčatá zo SANK. Sme členmi medzinárodnej organizácie IFFNB. Našim členom však nebránime štartovat na ME a MS iných federácií.
Co bude vaší hlavní náplní práce jako prezidenta SANK.
Môjmu naturelu sú blízke demokratické metódy riadenia. Jednám s ľuďmi otvorene a na rovinu. Hovorím to, čo si myslím, preto by som asi nemohol byť politikom. Ani som nikdy v žiadnej politickéj strane nebol. Pokiaľ som presvedčený, že ide o dobrú a prospešnú vec, dokážem nasadiť vysoké pracovné tempo. To však očakávam aj od svojích spolupracovníkov. Nemám rád alibistov a ľudí, ktorí hľadajú výhovorky jako sa čo nedalo urobiť. Čaká nás veľa práce. Vybudovať členskú základňu, vytvorit nové kluby, vstúpiť do ADA SR a už v septembri rozbehnúť monitoring pretekárov…To sú hlavné úlohy v najbližšom období. Veľa si sľubujem aj od úzkej spolupráce SANK a ČSNS. Jar 2012 by už nemala byť taká hektická. Hlavným cieľom bude hľadať schopných poriadateľov súťaží.
O Kulturistike…
Mimo prezidentování také závodíte v kulturistice. Připomeňte nám své nejlepší výsledky.
Nedosiahol som žiadne pozoruhodnejšie výsledky. Ak som sa dobre umiestnil, tak len preto, že bolo menej pretekárov. V roku 2009 som skončil druhý na MM SR v Michalovciach. V roku 2008 šiesty na MS UIBBN na ostrove Guadeloupe. Spolu s Renátou Hanušovou sme získali ako československý pár bronzovú medailu v pároch. Dvakrát som obsadil tretie miesta na ME (INBA 2010 v Costa Masnaga a WNSO 2010 v Karlových Varoch).
Jak jste se k soutěžní kulturistice dostal?
Kulturistiku sledujem odjakživa. Už ako 14-ročný chlapec v roku 1967 som chytil činky do ruky, ale po tridsiatke som pätnásť rokov vôbec necvičil. V roku 1999 som prestal fajčiť a následne príbral na 108 kg. Preto súťaž DO FORMY 2000 bola pre mňa výzvou, ale na víťazstvo mi stačila hmotnosť 88 kg. Keď som potom vyhral ďalšie podobné súťaže, hľadal som novú motiváciu. Na naturálnu kulturistiku, kde sú hmotnostné limity, som ani nepomyslel, lebo mám širokú a ťažkú kostru, preto aj váhu. Videl som, že viacerí „doformisti“ sú v naturálke v mojej kategórii úspešní (Koloman Tóth, Milan Virágh, František Deák). V roku 2007 som nadviazal kontakt s Tomášom Procházkom. Fandil mi a povzbuzoval v chudnutí, lebo som sa prihlásil na jeho súťaž do Prahy. Nechcel som ho zklamať. Stačilo mi 82 kg, no ja som mal pri prezentácii 80 kg. Na MM ČR v kategórii nad 40 rokov som skončil siedmy z desiatich pretekárov.
Budeme Vás moci ještě vidět na soutěžních pódiích a kdy to bude?
Momentálne som po vážnej operácii pravého ramena, takže o súťažení neuvažujem. Prioritou je teraz pre mňa rozbehnutie SANK. Ak sa mi to podarí, rád prepustím svoju fumkciu niekomu mladšiemu. Ja som vlastne už nechcel funkcionárčiť, ale veci sa vyvinuli tak, že som tu. Mám okolo seba tím odborne fundovaných a organizačne schopných ľudí (Pavol Ferenc, Viliam Rigo, Ján Berdy, Katarína Tomášová, Lenka Bóriková) a teším sa tiež na spoluprácu s prezidentom ČSNS Tomášom Procházkom a ľuďmi okolo neho.
Jak hodnotíte ze závodnického pohledu pořádání soutěží v ČR a na Slovensku?
Osobne som vždy rád chodil súťažiť do Čiech. Súťaže v naturálnej kulturistike sú vždy na vysokej organizačnej a spoločenskej úrovni. Vládne na nich pohodová atmosféra. Ale aj na Slovensku boli niektoré súťaže vydarené. Ostatný svet sa má v tomto smere od nás čomu učiť. Som presvedčený, že SANK a ČSNS budú úzko spolupracovať a českí pretekári sa budú na Slovensku cítiť rovnako dobre ako slovenskí v Čechách.
Jaké stravovací návyky vyznáváte v přípravě na soutěž?
Nakoľko vždy musím výrazne znižovat hmotnosť, pomáha mi ísť len na mäse a znížiť sacharidy na minimum. Účinkujú mi aj sacharidové vlny, ale nesmiem ísť so sacharidmi príliš vysoko. Možno budete prekvapený, ale na poslednú súťaž vlani na jeseň som išiel posledný týždeň podľa superkompenzácie, ktorú ste práve vtedy publikovali na tejto stránke. Dokonca som si to vytlačil a nosil so sebou. Čím som starší, tým si viac uvedomujem, ako veľa toho neviem. Ak vedomosti sú oceánom, tak tie moje by som prirovnal len máčaniu nôh vo vode.
Jakým stylem trénujete a co byste poradil našim seniorským čitatelům do tréninku.
Trénujem spôsobom, ktorý by som nazval „pocitový“ alebo „zážitkový“ tréning. Cvičím pomaly, sśtredene, s maximálním sústredením a zapojením mysle. U mňa nikdy nepočujete zvuk pri náraze jednej tehličky na druhú, lebo sa dotknú len na konci série. Činky ukladám na podlahu akoby boli z porcelánu. Prestávky skracujem na minimum, o to dlhšie držím napätie vo svalech počas série. Pri tréningu potrebujem kľud, žiadna hlučná hudba alebo iný hurhaj. Svojím spôsobom je cvičenie meditácia, Akési zvláštne prepojenie psychična a fyzična. Naturálna kulturistika ako keby ani nebola športom, ale filozofiou, životným štýlom. Čitateľom seniorom odkazujem, že nikdy nie je neskoro začať a kvalitatívne zmeniť svoj život. A tým mladším a aj celkom mladým odkazujem, aby sa túto moju poslednú odpoveď naučili naspamäť, premietli si ju v mysli každý večer a každé ráno, no hlavne pred každým tréningom.
Děkuji za rozhovor a přeji hodně úspěchů ve všech Vašich aktivitách.
Julo Karabinoš - súťažné vystúpenie v Českých Budějoviciach v roku 2010
Julo Karabinoš - MS UIBBN Gudaleoupe 2008
Nová kulturistická asociácia
Počet zobrazení článku: 407
Autoritatívne riadenie SSNKF podporené dokonca i stanovami, ktoré neumožňovali zvolanie mimoriadnej konferencie, boli príčinou nespokojnosti členov a podnetom k založeniu novej organizácie v naturálnej kulturistike.
Štyria významní predstavitelia sa rozhodli pre založenie novej spoločnosti pod názvom SANK – Slovenská asociácia naturálnej kulturistiky a fitness. „Štyria mušketieri„ po vzájomnej dohode spoločne kandidovali na post prezidenta SANK. V tajných voľbách dostali kandidáti nasledovné hlasy: Július Karabinoš (Nitra) 10, Viliam Rigo (Veľký Grob) 8, Pavol Ferenc (Bratislava) 6 a Ján Berdy (Michalovce) 2. Výkonný výbor SANK doplnili Katarína Tomášová (Martin) a Lenka Bóriková (Šaľa). Za predsedníčku kontrolnej a revíznej komisie bola zvolená Eva Kováčová (Zlaté Moravce). Na ustanovujúcej konferencii v Nitre sa zúčastnilo 26 členov SANK, pričom piati z nich zastupovali kluby. Okrem nich bolo prítomných štrnásť záujemcov, pozorovateľov a hostí, medzi ktorými nechýbal prezident Českej spoločnosti pre naturálny šport (ČSNS) a predstaviteľ IFFNB Tomáš Procházka, ktorý sa s novozvoleným prezidentom SANK Julom Karabinošom dohodol na úzkej spolupráci obidvoch národných federácií.
Ustanovujúca konferencia SANK (Slovenská asociácia pre naturálnu kulturistiku) sa uskutočnila 30.7.2011 v Nitre
Najlepší top kouč v kraji je už známy
Počet zobrazení článku: 2198
Svojimi kupónmi ste uplynulý týždeň rozhodli o konečnom poradí v našej súťaži o Najlepšieho trénera v kraji. Najviac hlasov získal Július Karabinoš, na druhom mieste skončil Ján llavský a tretí bol Pavol Varga. Štvrté miesto obsadil Ladislav Benkovič.
Zaujímavé ceny v našej súťaži získali aj čitatelia, ktorí svojim favoritom posielali hlasy. Z množstva kupónov sme vyžrebovali šiestich výhercov: 1. poukážku na nákup športového oblečenia JAKO v hodnote 30 eur získava Imrich Ručkay, Nitra, 2. 200-eurovú zľavu na nákup bezpečnostných dverí ELITE vyhral Štefan Fabian, Šaľa, 3. 4 poukážky na celodenný voľný vstup do bazénového sveta pre dve osoby vyhráva Mária Zimermannová, Ipeľský Sokolec, 4. vypracovanie individuálneho tréningového a stravovacieho programu v hodnote 70 eur získava Michaela Hájeková, Nitra, 5. osobný dvojhodinový tréning v hodnote 70 eur získava Marián Muzika, Nitra, 6. permanentku do fitnescentra Millennium v Nitre na Klokočine v hodnote 70 eur získava Milan Rákoci, Nitra.
VÍŤAZOM SÚŤAŽE l VÝHERCOM SRDEČNE BLAHOŽELÁME
Článok vyšiel v novinách MY Nitrianske noviny, 22.11.2010
A takto vyzerala súťaž v novinách...
Záruka úspechu
Počet zobrazení článku: 1203
Ing. Július Karabinoš
profesionálny tréner a poradca pre výživu
odborník na chudnutie a formovanie postavy
metóda behaviorálnej psychoterapie
práca s ľuďmi od 14 do 80 rokov
individuálny tréningový a stravovací program
individuálny prístup ku klientovi - osobné tréningy
osobný príklad a mnohoročná trénerská prax
za desať rokov trénerskej práce 2000 klientov, z ktorých sú dve tretiny ženy
najžiadanejší tréner v Nitre, nitrianskom regióne a na Slovensku
pôsobisko: Millennium Fitness Nitra, Exedra Fit Šaľa (po dohode možnosť trénovania v mieste bydliska klienta)
najúspešnejší klienti: Peter Petkeš, Ladislav Ježo, Mária Henyigová, Mária Zabáková, Gabriel Drabiščák, JanaTábiová, Eva Karabinošová, Zuzana Ondriškovičová, Anna a Juraj Mihálikovci, Erika Závacká, Regina Packová, Igor Kilian, Lenka Bóriková
naturálny kulturista SSNKF v kategórii MASTERS II (nad 50 rokov)
Július KARABINOŠ. Narodený 14.7.1953 v Nitre. Absolvent SPU - zootechnika a výživa ľudu (1976), pedagogika a psychológia (UKF 1980), PhD. v odbore genetika (1991), FTVŠ UK - tréner 1. triedy (2006). Deti: Maroš (1975), Martina (1978), Tomáš (1991). Vnučky: Juliana, Sofie,Tamara. Partnerka: Lenka Bóriková.
Článok vyšiel 26. júla 2010 ako príloha MY muži MY Nitrianskych novín.
Po otcovi
Počet zobrazení článku: 1802
Ak si dva roky počkáte, moderátora Petra Varinského (26) uvidíte na súťaži v kulturistike. Inšpiroval ho jeho otec, ktorý má šesť krížikov na chrbte.
Pre mnohých z nás sú naši rodičia životnými vzormi. Snažíme sa im podobať v pracovnej, ale aj v súkromnej oblasti, v postojoch či názoroch. Aj moderátor Peter Varinský má svojho otca za vzor. Peter starší má totiž jeden pomerne netradičný koníček, ktorý od neho kopíruje aj jeho mediálne známy syn. Otcova dlhoročná láska ku kulturistike inšpirovala aj športového moderátora. Ten v súčasnosti trávi množstvo času v posilňovni a láka ho predstava vidieť sa na súťaži v kulturistike po boku svojho otca.
Vyrysované svaly
Hlava rodiny markizáka, ktorý pochádza z Nitry, sa svojmu koníčku venuje už viac ako tridsať rokov. „Skúšal aj nejaké kolektívne športy, vždy však ostal pri tomto. Jeho veľké plus je, že nepotreboval, aby ho niekto motivoval. Nikdy nikoho ani nepresviedčal, aby sa k nemu pridal. Skôr naopak, on bol ten, čo ľudí motivoval," hovorí „šporťák" na adresu svojho otca, ktorý napriek tomu, že už má po šesťdesiatke, získal cenu pre najsympatickejšieho pretekára na nedávnom Žitnoostrovskom pohári v kulturistike. Peter sa vždy zaujímal, ako otec k netradičnému hobby prišiel a zistil, že za všetkým je túžba po výbornej postave: „Zhruba v roku 1968 prišla z Ameriky vlna kulturistiky a tento nový šport si získal všetkých mladých, aj otca. Inšpirovala ho určite aj estetika vypracovanej postavy Steva Reevesa. Začal skúmať, ako sa k nej dopracoval, a drží ho to dodnes."
Aj Peter mladší je športovo založený, v mladosti mu však učarovali kolektívne športy, ktoré sa zas nepozdávali jeho otcovi, pretože sa v nich nemohol spoliehať len sám na seba. „Bavili ma viac, venoval som sa hlavne basketbalu. V tom čase ma kulturistika nelákala," dodal. Nikdy k nej však nemal odpor, dokonca mu neprekážajú ani prehnane svalnaté telá. „Tento šport sa mi páči, ale len vtedy, ak sú telá vyrysované prirodzeným spôsobom. Zo žien sa mi páčia skôr fitnesky, to sa im hodí viac," dodal svoj názor Peter.
Prísny jedálny lístok
Všetko si žiada svoju daň, a tak aj budovanie hory svalov stojí nemalé úsilie. Každý športovec potvrdí, že dobrá postava nie je len výsledkom cvičenia, ale aj zdravého stravovania. Mladý moderátor bol vďaka svojmu otcovi odchovaný na rôznych, nie príliš lákavo znejúcich pokrmoch: „Pripravoval rôzne klíčky, ovsené placky, dusenú sóju či orechové rezance - tie celkom ušli. No nikoho do toho netlačil." Horší je však režim priamo pred súťažou, kedy jeho otec pripravoval stravu len na vode a bez soli. Našťastie, týmto delikatesám sa markizák výborne vyhol: „Ja som tú stravu vlastne ani gastronomicky nezažil, lebo prestal súťažiť pred mojím narodením a zase začal, keď už mám vlastnú domácnosť. Myslím si však, že mamina to privítala ako príležitosť chudnúť spolu s ním. Pokiaľ ide o mňa, čím som starší, tým sa tomu jeho spôsobu stravovania približujem viac."
Pracuje na sebe
Svojmu osudu v spojení s génmi, zdá sa, nikto na svete neutečie, a tak nebuďte prekvapení, ak v týchto dňoch stretnete urasteného moderátora v posilňovni. Tam totiž na svojom tele pravidelne a poctivo pracuje. „Akosi ma to v tomto vyššom veku už pochytilo. To, že chodím cvičiť, je určite veľká zásluha môjho otca, ktorý ma motivoval. Do posilňovne sa snažím chodiť tak často, ako sa len dá, minimálne však tri razy do týždňa," prekvapil nás. Jeho ďalšie vyjadrenie nás nešokovalo o nič menej. „Pohrávam sa s myšlienkou, že by sme na jednom pódiu mohli stáť s otcom obaja. Bolo by to zaujímavé. Veľmi to však závisí od pevnej vôle. Tá záverečná fáza, to sú čisté muky a nie každý to zvládne. Budem skúšať pomaly pridávať a uvidím, ako to dopadne, tak či tak mi to však vychádza, že možné by to bolo najskôr o dva roky. Svaly si najprv musím vybudovať," povedal odhodlane. Neostáva nič iné, ako Petrovi popriať, aby sa mu jeho sen splnil. A dúfať, že jeho deti si z neho vezmú príklad skôr, ako bude mať šesťdesiat rokov.
Mladý markizák nechýba na žiadnej športovej udalosti, ani na rybárskych pretekoch kolegu Patrika Švajdu, kde bol v družstve s tanečníkom Petrom Modrovským.
Vyšlo v časopise Šarm 24. novembra 2009
Autor textu: Tomáš Mácha, Autorka fotografií: Zuzana Legíňová
Povedali by ste, že toto telo patrí šesťdesiatnikovi? Otec športového moderátora Petra Varinského je už roky verný kulturistike a, zdá sa, že aj jeho známy syn zatúžil stať sa horou svalov.
Peter Varinský je športovcom telom i dušou.
Prešľapy v chudnutí
Počet zobrazení článku: 2024
3x5 najčastejších chýb pri chudnutí
Tí, ktorí sa stále vracajú na začiatok chudnutia, poznajú ten pocit: niečo nie je v poriadku! Ale čo? Opýtali sme sa trénera, diabetologičky a psychologičky na 5 najčastejších chýb...
Pýtali sme sa Júliusa Karabinoša, fitness trénera, www.karabinos.sk
ZANEDBANÉ ROZCVIČENIE
Zanedbaná rozcvička môže mať vplyv na zvýšené riziko prípadného zranenia, pretože svaly by sa mali pred cvičením zahriať, aby neboli stuhnuté. Na samotné chudnutie nemôže mať priamy vplyv, keďže seriózne chudnutie je založené na dlhotrvajúcej (40 až 60 minút) aerobnej aktivite. Telesný tuk sa odbúrava zásadne za prístupu kyslíka, teda nie pri anaeróbnom posilňovacom cvičení, keď ako zdroj energie slúžia cukry. Tu je rozcvičenie dôležitejšie.
NESPRÁVNE DÝCHANIE
Správne dýchanie v posilňovni má svoje pravidlá. Spätný, t.j. brzdivý, teda negatívny pohyb je vždy pomalší, vykonáva sa so zadržaným dychom (anaeróbne) a v závere je vdychový. Vyrážaný pohyb je vždy rýchlejší a výdychový. Dobrým príkladom je napríklad kopnutie do lopty. Napriahnutie je vdychové, výkop je výdychový.
CVIČENIE S NESPRÁVNOU ZÁŤAŽOU
Nadmerné záťaže a menší počet opakovaní s dlhšími prestávkami medzi sériami riešia silu a objem svalstva. Pri cvičení na redukciu tuku by sme mali vykonávať vyšší počet opakovaní (ideálne 15 - 20), respektíve spájanie cvikov do supersérií, čo predpokladá použitie ľahšej záťaže. Dôležité je tiež skracovanie prestávok medzi sériami.
NESPRÁVNE VYKONÁVANIE CVIKOV
Dovolím si tvrdiť, že 70% až 80% ľudí v posilňovniach na celom svete nevie cvičiť. Zorientovanie sa v priestore a technicky správne vykonávanie cvikov je pri cvičení vo fitnescentre to najdôležitejšie. Kto nepochopí, že tréning je meditácia (zapojenie mysle = pocitový tréning) a celý systém cvičenia so záťažou je filozofia a životný štýl, nedosiahne výsledky.
NEVHODNÁ STAVBA TRÉNINGU
Byť osobným trénerom je dnes moderné a toto„imidžové" povolanie sa rozširuje priam geometrickým radom. Musím konštatovať, že sú tréneri i trénerky, ktorí nemajú ani potuchy o tom, kedy slúžia ako zdroj energie sacharidy a kedy sa spaľujú tuky. Ich stavba tréningovej hodiny je naozaj na zasmiatie. Dobrý tréning musí začínať rozcvičkou (stačí päť minút), potom nasleduje celá hodina posilňovacieho tréningu (ako zdroj energie slúžia cukry) - zatiaľ stále nechudneme, ale posilňujeme si svaly. Čím máme pevnejšie svaly, tým máme rýchlejší bazálny metabolizmus, čo znamená, že spaľujeme tuky aj v pokoji. Až na záver nasleduje aerobná aktivita, ktorá priamo zaútočí na tuky. Nie naopak!
Pýtali sme sa Miroslavy Herákovej, klinickej psychologičky, psychoterapeutky, www.psychologickecentrum.sk
VRODENÁ PSYCHICKÁ VÝBAVA ČLOVEKA
K jedeniu patrí hryzenie, prežúvanie i cmúľanie, ktoré spôsobuje príjemné, slastné pocity. Táto túžba po slasti môže viesť k nutkaniu na stimuláciu pier, ústnej dutiny a hrdla. Prežitie lahodných pocitov pri prehĺtaní následne vedie k uspokojeniu človeka a pudu jedenia.
EXISTENCIÁLNA ÚZKOSŤ
Chybou je, ak začíname chudnutie v období hlbokej nespokojnosti, frustrácie, smútku alebo pocitov beznádeje. Ak človek prežíva krízu samého seba, je nevyrovnaný a rozjatrený, nemá potom vytvorené vhodné podmienky na udržanie sily, vytrvalosti a vlastného pozitívneho presvedčenia pri chudnutí.
TÚŽBA PO ZÁZRAKU
Túžba po zmene vlastnej nadváhy nestačí. Ak človek poľaví zo svojej vytrvalosti, presvedčenia a sebazapierania, zázrak schudnutia sa nestane. Chudnutie a schudnutie si vyžaduje od človeka celoživotnú zmenu, nie zázraky.
NÍZKE SEBAVEDOMIE A SEBADÔVERA
Nízke sebavedomie. Ak človek od začiatku pristupuje k chudnutiu s nízkou sebadôverou a hovorí si: Mne sa to nepodarí! Neschudnem nech robím čokoľvek! - alebo si počas chudnutia prestane veriť, tak neschudne.
LENIVOSŤ
Chudnutie si vyžaduje aktívneho a odhodlaného človeka. Ak človeka „prepadne" lenivosť vynakladať námahu pri chudnutí, či už lenivosť pohybu, prípravy jedál, lenivosť na vyhradenie si času na jedenie... Vtedy nastáva chyba. Ak by aj prišla chvíľka lenivosti, je potrebné ju čo najskôr odohnať a samého seba posilniť a povedať si: Ja to dokážem!
Pýtali sme sa Viery Doničovej, diabetologičky, www.diabetolog.com
NESPRÁVNY PRÍSTUP
Pri chudnutí ide v podstate o ozdravenie životného štýlu, správne rozloženie fyzického pohybu, dávok a štruktúry jedál. Napríklad ak celý deň nemáme čas najesť sa a večer zjeme hoci len jednu, ale bohatú porciu jedla, zabezpečíme si priberanie. Počas dňa sa metabolizmus nastaví na úsporný režim, keďže nedostáva z vonku energiu v podobe potravín, a keď v tomto režime dostane veľkú dávku jedla večer naraz, nedokáže ju spáliť, ale jej veľkú časť ukladá do zásoby. Aj nedostatok spánku môže podporovať vznik a rozvoj obezity, narúša sa sekrécia hormónov, dáva to podklad k stresu, čo vedie ku zvýšenej konzumácii jedla. Zlá životospráva je základom priberania alebo neschopnosti schudnúť.
ZDEVASTOVANÉ TELO
Existuje množstvo diét, ktoré majú jednostranné zloženie ako je napríklad tuková Atkinsova diéta, vajíčková diéta, rožková a podobne. Aj keď tieto diéty v krátkodobom časovom intervale vedú k schudnutiu, ale v dlhodobom horizonte, ak človek ktorý schudol, nezavedie trvalé zmeny v životospráve, opäť priberie. Navyše držanie jednostranných diét vedie po určitom čase aj k stratám minerálov a vitamínov, čo môže byť zdraviu škodlivé. Hladovanie môže viesť k väčšiemu odbúravaniu svalstva a vlastných bielkovín a tak potom vedie k ochabnutiu tela s menšou stratou tukov ako by sme podľa váhy odhadovali. Diéta teda áno, ale s rozumom a najlepšie s odporúčaním a pod kontrolou odborníka.
POČÍTANIE KALÓRIÍ
Nestačí kalórie len mechanicky rátať. Každý organizmus si totiž vyžaduje inú kalorickú spotrebu, závisí to od veku, pohlavia, fyzickej aktivity, zdravotného stavu. Ak vám odborník rozpočíta, koľko kalórií by ste mali zjesť a budete ich počítať, je ešte dôležité, aby ste si pri chudnutí tieto kalórie rozložili do času, teda na 3 - 5 porcií počas dňa a neskonzumovali ich naraz. Dnes má už väčšina potravinových výrobkov uvedené kalórie na obale v prepočte na 100 g potravín. Môžte však využiť aj kalkulačky kalórií voľne dostupné na internete napr. na www.flora.cz.
NERIEŠENIE SKUTOČNÉHO PROBLÉMU
Pri liečbe obezity a nadváhy je nesmierne dôležité diferencovať, či nemajú inú základnú príčinu, ktorá aj potom zabráni, aby sme dokázali úspešne schudnúť. Napríklad to môžu byť hormonálne poruchy ako nedostatočná sekrécia hormónov štítnej žľazy, zníženie sekrécie ženských pohlavných hormónov. Často ženy priberú v menopauze. Celkovo sa metabolizmus u žien vekom výrazne spomaľuje. Vo veku po 40-tke dokonca až štvornásobne oproti 18 rokom. Znamená to v prenesenom zmysle, že po 40-tke musí žena zjesť 4x menej kalórií ako keď mala 18 rokov, aby nepribrala. Tieto čísla sú približné a nezohľadňujú fyzický pohyb. Aj nedostatok spánku a veľký stres môžu výrazne podporovať rozvoj obezity. Najhoršie je jedenie v neskorých večerných a nočných hodinách, tieto kalórie už organizmus pri zníženom fyzickom pohybe nemá kde spáliť. Existujú aj poruchy príjmu potravy podmienené psychicky, čo patrí tiež do rúk odborníka. Napokon treba prekontrolovať aj užívanie niektorých liekov, ktoré podmieňujú priberanie, sú (lieky hormonálne, niektoré lieky ovplyvňujúce psychiku a iné).
PROBLÉMOVÝ ALKOHOL
Pri všetkých diétach sa alkohol zakazuje, množstvo kalórií, ktoré je v ňom skryté, môže narušiť chudnutie a zabrániť mu aj pri dodržiavaní všetkých ostatných diétnych zásad. Napríklad 1 dcl 45% kalvadosu obsahuje 971 kJ, 1 dcl rumu 925kJ (na porovnanie: plátok ražného chleba obsahuje 701 kJ), svetlé pivo 7 dcl 917 kJ, rovnaké množstvo tmavého piva až 1477 kJ (to je približne ako keby sme zjedli jednu bagetu (120 g), biele víno l dcl 226 kJ, írska whisky l dcl 1042 kJ. Všetky tieto hodnoty nám ukazujú, že alkohol je výrazným zdrojom energie a preto by sme ho pri chudnutí mali naozaj vynechať.
JOZEFOVI JÁREKOVI (49) z Nitry sa pod tielkom črtajú svaly. Počas troch mesiacov schudol neuveriteľných dvadsať kilogramov. - Kolegovia na mňa len hľadeli a mlčali. Keď som zhodil brucho, musel som vymeniť aj uniformu. Až neskôr sa priznali, že nechceli o mojom chudnutí hovoriť. Mysleli si, že ma žerie rakovina, - smeje sa štíhly strážnik. Zmenu jeho postavy nezapríčinila zhubná choroba. Iba poslúchol jednoduchú a zároveň náročnú radu - menej jesť a hýbať sa!
Jozef Járek schudol takmer 20 kilogramov. Vypracované svaly mu pomohli získať novú prácu.
Jozef Járek mal ešte v decembri minulého roka pri svojej výške 171 centimetrov úctyhodných sto kilogramov. - Mal som silné závraty, hmlilo sa mi pred očami a pri chôdzi hore schodmi som fučal ako lokomotíva. Chodil som po lekároch a tí len krčili plecami. Vraj - srdce máte zdravé, lieky nepotrebujete. Musíte schudnúť!
Usadený otec rodiny tesne pred pätdesiatkou zobral slová lekárov vážne. Zamieril rovno do fitnescentra na nitrianskom sídlisku. Tréner Július Karabinoš (50), ktorý pred dvoma rokmi schudol dvadsať kilogramov, mu vypracoval podrobný tréningový plán a jedálny listok.
- Začal som trénovať. Tvrdo, poctivo. Dva dni tréning, tri dni prestávka. Boli to litre potu a bolesti. Musel som zabudnúť na obľúbené jedlá. Ale stálo to za to. Okrem cvičenia som šliapal každý deň na bicykli do vinohradu - ráno aj večer,- hovorí Jozef Járek.
Do mesiaca sa mu vrstva tuku v tele podstatne znížila. A postupne klesala. Zo strážnika obrasteného tukom sa stal štíhly chlap. Zmenili sa mu črty tváre aj celkový výzor. K pravidelnému cvičeniu inšpiroval aj svoje dospelé deti. Jeho dcéra už chodí cvičiť dva mesiace a schudla desať kilogramov. Jozef Járek novú figúru patrične využil - prihlásil sa na konkurz do konkurenčnej bezpečnostnej služby.
- Prišiel som tam v tielku. Keď videli moje svaly, okamžite ma prijali aj napriek veku, - chváli sa Jozef Járek. Pre motiváciu sa prihlásil do súfaže fitnesového mesačníka, ktorý každoročne organizuje trojmesačnú súťaž v zlepšení postavy s názvom Do formy. Rozdiel medzi dvoma fotografiami toho istého muža pred obdobím cvičenia a diéty a po ňom presvedčil porotcov Jozef Járek sa prebojoval v kategórii mužov do 50 rokov až do finále sútaže. Najdôležitejší je však preňho dobrý pocít. S úsmevom tvrdí: - Bolelo to a bolí. Cvičenie musí sprevádzať bolesť. Pohyby treba precítiť, premyslieť, aby mali zmysel. Odhodil som batoh tuku a cítim sa výborne.
DEDO PORAZIL VŠETKÝCH
Pán Járek nie je najstarším mužom, ktorý chodí do nitrianskeho fitnescentra dvíhať činky. Najstarším zverencom trénera Karabinoša je Ladislav ]ežo (71). Suverénne vyhral sútaž fitnesového časopisu, s ľahkosťou porazil všetkých súperov nad pätdesiat rokov. Telo dôchodcu vôbec nie je schátrané vekom. Čulý starec sa bez problémov rukami vyťahuje na hrazde. Pod kožou sa mu jasne črtajú hrubé pletence svalov. Ostatní ho vo fitku familiárne volajú Dedo. Tvrdí, že cvičit by mal každý starší človek.
Dedo Ježo dokáže vraj v posilňovni na svoj vek neuveriteľné kúsky.
- Ani neviem, kto je môj lekár. A do ďaľších rokov mienim vykročíť svížným tempom, - presvedčene hovorí bývalý mechanik.
Prešovský veterinár Gabriel Drabiščák (44) chodil do spomínaného fitnescentra k trénerovi iba po radu, no bol čoraz štíhlejší. Za tri mesiace cvičenia sa zmenil. Môže sa pochváliť najväčšou stratou hmotnosti - zhodil neuveriteľných 35 kilogramov zbytočného tuku. Prudké zoštíhlenie mu vraj nespôsobilo žiadne komplikácie. Zbytočné kilá z neho vraj rýchlo zliezli.
V cvičení ho podporovala aj manželka Daniela (37). Hoci bola krátko po pôrode syna Kubka, chodievala s mužom do fitnesscentra. Malý Kubko zatiaľ spokojne spal v kočíku medzi činkanmi... Kamaráti a susedia Gabriela nespoznávali.
- Za mamou prišla rozhorčená suseda. Či sú vraj všetci slepí a nevidia, že som na umretie? Ved mám určite nejakú pliagu, keď sa jej strácam pred očami, spomína.
Zverolekár však tvrdí, že sa cíti oveľa lepšie, môže sa normálne zohnúť a nemusí si ako predtým obúvať ponožky v akrobatických polohách...
AKOBY SOM LIETALA
Predavačku Máriu Henyigovú (46) dotiahli do nitrianskeho fitnescentra syn a dcéra. Keď sa v marci 2001 postavila na váhu,ukázala jej rovných sto kilogramov. Dnes bez problémov oblečie nohavice č. 36 a hmotnosť sa jej zastavila na šestdesiatich kilogramoch.
Mária Henyigová schudla neuveriteľných 45 kilogramov a štíhlu figúru si udržiava vyše roka.
- Desať rokov predtým som sa nevážila. Mala som rodinné problémy, bola som smutná, utiahla som sa do seba - a žrala som. Držala som rôzne diéty ale schudla som najviac päť kíl. Potom som znovu pribrala. Opuchali mi nohy, musela som nosiť po kamarátkach rozšliapané topánky a roztahané handry. Vyzerala som ako slon, vysvetľuje temperamentná pani Henyigová. Možno práve rázna povaha jej pomohla dodržiavať trénerov špeciálny cvičebný program a obmedziť prejedanie.
- Prvý týždeň bola diéta krutá. Nachystala som deťom večeru a odišla z kuchyne. Slzy mi tiekli, ale stálo to za to. Potom som sí už zvykla na zeleninové šaláty a ľahké jedlá. Chodila som cvičit každý deň. Tréner ma už vyhadzovai, aby som konečne šla domov. Ženy vo fitku sa mi smiali, keď som tvrdila, že sa dostanem pod šesťdesiat kíl. Už v auguste ma chválili - mala som len osemdesiat. Nikdy predtým som necvičila, zrazu som sa cítila ľahká, ľahučká, akoby som lietala.
Aj dnes vybehnem po schodoch a ani sa nezadychčím, - usmieva sa mama piatich detí. Jej nová "štíhla" vizáž vraj spôsobila viacero humorných situácií. Na svadbe dcéry ju svatovci, ktorí ju dlho nevideli, pokladali za nevestinu sestru. Najviac sa však nasmiala, keď ju na zábave, kam prišla s kamarátkami, pozval na kávu mladý muž. - Hovorím mu, nebláznite, veď by som mohla byf vaša mama.
Pri rozprávaní o životnom štýle, ktorého sa pridržiava už takmer dva roky, však zvážnie: - Ak je niekto tučný a trápi sa, nemal by zbytočne čakať, že sa raz zobudí štíhly. Premárnila som desať rokov. Zázračné tabletky ani kokteily nefungujú. Treba začat cvičiť a rozumne jesť.
Marcela Pružincová
Publikované v časopise Život č.45, november 2002, str. 38-40
Veterinár Gabriel Drebiščák cvičil doma na východnom Slovensku. Do Nitry sa chodil s trénerom Karabinošom iba radiť.